Jaskyňa Domica sa nachádza na území dvoch štátov. Meria 5358 metrov a tvorí jeden celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku.
Autor TASR
Rožňava/Bratislava 3. októbra (TASR) - Jaskyňa Domica sa nachádza na území dvoch štátov. Meria 5358 metrov a tvorí jeden celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku. Objavil ju jaskyniar Ján Majko pred 90 rokmi - 3. októbra 1926.
Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov. Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov. Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.
Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization - Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí. Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia.
Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere.
Krásu slovenskej kvapľovej jaskyne Domica chodí ročne obdivovať až 30.000 turistov.
Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby, dlhej asi 15 metrov. Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra 1926 jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému. Tým sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v dnešnom Maďarsku a Čertovou dierou na území dnešnej Slovenskej republiky, v celkovej dĺžke 21 kilometrov. Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929.
Najväčšia jaskyňa Slovenského krasu sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Unikátnym formám sintrovej výzdoby v nej dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. V roku 1995 bola spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization - Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru). Od roku 2001 je zapísaná do zoznamu Ramsarských mokradí. Archeologický význam jaskyne s výskytom nástenných malieb presahuje rámec územia.
Okrem jaskynných útvarov sa nachádzajú v jaskyni aj rôzne živočíchy. Mnohonôžky či chvostoskoky sú voľným okom neviditeľné. Pozornosť návštevníkov pútajú najmä netopiere.
Krásu slovenskej kvapľovej jaskyne Domica chodí ročne obdivovať až 30.000 turistov.