Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 25. marec 2025Meniny má Marián
< sekcia Magazín

Obľúbené destinácie sa otriasajú. Ohrozí vlna zemetrasení dovolenky?

Po zemetrasení na Santorini opustili ostrov domáci aj dovolenkári. Foto: TASR/AP

Slovensko zasiahlo posledné väčšie zemetrasenie 9. októbra 2023. Malo silu 4,9 stupňa magnitúdy a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou.

Bratislava 11. februára (Teraz.sk) - Po celom svete sa čoraz častejšie trasie zem. Za posledných pár dní zaznamenali seizmológovia viacero otrasov, ktoré výrazne ovplyvnili život ľudí zo zasiahnutých oblastí ako aj charakter fungovania prírody. Zemetrasenia zasiahli nielen život obyvateľov dotknutých území. Grécke ostrovy Santorini, Amorgos, Anafi a Ios, ktoré v panike húfne opúšťali aj dovolenkári, zostanú zatvorené až do 14. februára.

Od začiatku mesiaca zaznamenali na týchto ostrovoch vyše 800 otrasov s magnitúdou tri a viac. V dôsledku toho opustila Santorini väčšina obyvateľov i návštevníkov. Podľa údajov Aténskej univerzity zaznamenali od 26. januára do 8. februára medzi Santorini a okolitými ostrovmi Amorgos, Ios a Anafi v Egejskom mori takmer 13.000 otrasov. Santorini zasiahlo v pondelok neskoro večer ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 5,3, bolo ho cítiť až v Aténach.

Ďalšie zemetrasenie zasiahlo severozápad Maroka v noci utorok s magnitúdou 5,2. Oznámili to tamojšie úrady. Otrasy boli citeľné vo viacerých mestách vrátane metropoly Rabat.



Na rozdiel od Maroka sa územie Grécka nachádza na viacerých tektonických zlomoch a zemetrasenia sú tu pomerne bežné. Ostrov Santorini je jednou z najpopulárnejších gréckych turistických destinácií. Má len 15.500 stálych obyvateľov, ale v roku 2023 ho navštívilo 3,4 milióna turistov.

Takisto viaceré talianske ostrovy v Stredozemnom mori zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 4,8. Otrasy boli citeľné najmä na dvoch malých ostrovoch Alicudi a Filicudi, ktoré sú súčasťou Liparských ostrovov ležiacich v Tyrrhenskom mori severne od Sicílie.
Po zemetrasení na Santorini opustili ostrov domáci aj dovolenkári.
Foto: TASR/AP


Zemetrasenie s magnitúdou 7,6 otriaslo aj Karibským morom približne 209 kilometrov od pobrežia Kajmanských ostrovov. Úrady vydali varovanie pred cunami, uviedli americké monitorovacie agentúry. V dôsledku zemetrasení môžu tak vznikať nebezpečné vlny cunami s dosahom 620 míľ od epicentra pozdĺž pobrežia Kajmanských ostrovov, Jamajky, Kuby, Mexika, Hondurasu, Bahám, Belize, Haiti, Kostariky, Panamy, Nikaraguy a Guatemaly, upozornilo pôvodne Tichomorské centrum pre varovanie pred cunami. Národný úrad pre oceány a atmosféru neskôr väčšinu výstrah zrušil. V platnosti zostáva varovanie pre Kubu a Kajmanské ostrovy.

Aj v Ďapalovciach sa triasla zem



Slovensko zasiahlo posledné väčšie zemetrasenie 9. októbra 2023. Malo silu 4,9 stupňa magnitúdy a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Vo viacerých obciach po ňom zostali rozsiahle materiálne škody.

Starosta obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou Ján Cmár vtedy potvrdil, že obyvatelia cítili otrasy trvajúce pár sekúnd, ktorým predchádzal hluk. "Aktuálne škody nemáme hlásené, no budeme to zisťovať," doplnil starosta.

Na snímke škody na dome po zemetrasení v obci Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou v utorok 10. októbra 2023.
Foto: TASR - Maroš Černý


Môže dôjsť k výbuchu supervulkánu v Taliansku?



Ako informuje imeteo.sk, v pondelok popoludní sa zem zatriasla aj pod talianskym supervulkánom Flegrejské polia s magnitúdou 2,3 stupňa. ​​Zem sa otriasala v niektorých oblastiach Neapola.

Turecko zasiahlo ničivé zemetrasenie 6. februára 2023
Foto: TASR/AP
 

Pod supervulkánom dochádza pomerne často k zemetraseniam, takže to nie je nič neobvyklé pre Talianov. "Pod gréckymi ostrovmi už vyše týždňa prebieha veľmi intenzívny seizmický roj a odborníci sa pripravujú aj na možný scenár, že dôjde k silnému zemetraseniu," informuje portál.

V piatok podvečer zasiahlo silné zemetrasenie Sicíliu magnitúdou 5,1 a dnes sa zem po dlhšom čase zatriasla pod supervulkánom. Aj keď erupcie sopiek nie je možné predpovedať, odborníci vedia zistiť, či sa k erupcii schyľuje.

Posledná erupcia supervulkánu bola zaznamenaná v roku 1538. Podľa odborníkov bolo v tomto období desaťtisíce menších zemetrasení a pobrežné mesto Pozzuoli pri Neapole sa zdvihlo celkovo o takmer 4 metre.

K najničivejšiemu zemetraseniu v histórii ľudstva došlo 23. januára 1556 v čínskej provincii Šen-si. Podľa záznamov z tých čias zahynulo približne 830.000 ľudí.

Štyri najväčšie zemetrasenia v tomto storočí

26. decembra 2004 – Indonézia - ostrov Sumatra – vyše 280.000 obetí
Pri ničivom zemetrasení a následných prívalových vlnách cunami prišlo o život vyše 280.000 ľudí. Otrasy pôdy mali intenzitu až 9,15 stupňa Richterovej stupnice. Zemetrasenie spôsobilo sériu ničivých cunami pozdĺž priľahlého pobrežia Indického oceánu, ktoré zasiahli 11 krajín. Zemetrasenie si vyžiadalo viac ako 286.000 obetí.

8. októbra 2005 – Pakistan – viac ako 73.000 obetí
Silné zemetrasenie o sile 7,6 až 7,8 stupňa Richterovej stupnice postihlo severné časti Pakistanu, Indie a Afganistanu. Počet obetí dosiahol v Pakistane 73.276. Približne rovnaký počet osôb utrpel pri prírodnej katastrofe vážne zranenia v indickej časti Kašmíru, kde zahynulo 1350 ľudí.

12. mája 2008 – Čína – viac než 87.000 obetí
Otrasy s magnitúdou 7,9 zdevastovali rozsiahlu oblasť v provincii S'-čchuan na juhozápade krajiny. Zemetrasenie si vyžiadalo viac než 87-tisíc obetí vrátane 5335 školákov.

12. januára 2010 – Haiti – viac ako 220.000 obetí
Zemetrasenie s magnitúdou 7,3 zasiahlo najchudobnejšiu krajinu západnej pologule Haiti. Bezprostredne po prvom zemetrasení nasledovali dva menšie otrasy s magnitúdou 5,9 a 5,5. Epicentrum bolo len 16 km od hlavného mesta Port-au-Prince. Počet obetí dosiahol 222.517.