Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Znalec dejín Slovenska Richard Marsina sa narodil pred 100 rokmi

Na archívnej snímke Richard Marsina. Foto: TASR - Michal Svítok

V roku 2015 bol ocenený Zlatou medailou Trnavskej univerzity a v roku 2017 mu táto univerzita udelila za celoživotné dielo čestný doktorát.

Šahy/Bratislava 4. mája (TASR) – Bol zakladateľom modernej slovenskej historiografie a jeden z najväčších znalcov stredovekých dejín na našom území. Je autorom a spoluautorom početných odborných monografií a syntetických diel z dejín Slovenska.

Vo štvrtok 4. mája si pripomíname nedožité 100. výročie narodenia slovenského historika, medievistu, archivára, vysokoškolského pedagóga a čestného člena Matice slovenskej Richarda Marsinu.

Narodil sa 4. mája 1923 v Šahách, kde bol Marsinov otec obvodným notárom. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Žiliny, odkiaľ pochádzali jeho rodičia. Po maturite na gymnáziu v Žiline sa na žiadosť rodičov prihlásil na Lekársku fakultu, kde absolvoval dva semestre. Po skončení 2. svetovej vojny prestúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1949 na nej úspešne ukončil štúdium v odbore história. Záľubu k histórii získal, keď mal približne 15 rokov.

"Vypožičiaval som si veľa kníh z mestskej knižnice v Žiline a uvedomil som si zrazu, že viem veľa o českých dejinách, uhorských - maďarských dejinách, no veľmi málo viem o slovenských. Chýbalo mi naozaj obsažné dielo o dejinách Slovenska. Tam sa začala moja túžba objavovať históriu Slovenska, najmä obdobie od Veľkej Moravy do 18. storočia. Toto obdobie slovenských dejín vo vtedy dostupnej literatúre úplne chýbalo," povedal Marsina pre TASR v rozhovore z roku 2013.

Po škole začal pracovať ako archivár. Najprv to bol Archív hlavného mesta Bratislavy (1949 - 1950), potom Pôdohospodársky archív (1950 - 1955) a napokon Štátny slovenský ústredný archív (1956 - 1960). Pracovníkom archívu bol Marsina aj preto, lebo nebol členom Komunistickej strany a tak nemohol pôsobiť na univerzite. Od roku 1960 pracoval 35 rokov ako vedecký pracovník v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), pričom v rokoch 1961 až 1969 bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v Budapešti.

Marsina zásadne odmietal myšlienku, že v prípade stredoveku nemožno hovoriť o Slovensku, ale len o Uhorsku. "Musíme si byť vedomí toho, že my tu jestvujeme od 8. storočia a že odvtedy existuje kompaktné územie obývané našimi predkami. Je preto smiešne, ak niekto hovorí, že Slováci môžu hovoriť o Slovensku len od roku 1918. Akoby to záležalo len od štátnej organizácie," uviedol historik pre TASR pri príležitosti svojich 90. narodenín.

Od roku 1995 pôsobil na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, kde bol emeritným profesorom a viedol prednášky Filozofia dejín a Dejiny slovenskej historiografie. Dlhší čas prednášal aj Stredovekú diplomatiku (náuka o listinách) a všeobecný stredoeurópsky diplomatický vývoj.

Už od študentských čias bol členom Historického odboru Matice slovenskej, pričinil sa o jeho obnovenie v roku 1990 a bol jeho predsedom a čestným predsedom. Bol tiež členom Výboru Matice slovenskej, členom Prezídia Matice slovenskej a predsedom Vedeckej rady Matice slovenskej.

Marsina, ktorý bol aj členom vedeckých spoločností na Slovensku, vo Francúzsku a v Nemecku a členom redakčných rád slovenských historických periodík, vytvoril fundamentálne dielo slovenskej a stredoeurópskej medievistiky Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Ide o dva zväzky tzv. Slovenského diplomatára (1971, 1987), ktoré obsahujú prepis všetkých písomných prameňov k dejinám Slovenska do roku 1260.

Zároveň je autorom historickej monografie o účinkovaní sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave - Metodov boj (1985). Vydal či spoluautorsky sa podieľal na publikáciách Legendy stredovekého Slovenska s podtitulom Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov (1997), Dokumenty slovenskej národnej identity I. (1998), Slovensko očami cudzincov (1999). Taktiež je autorom viacerých monografií, štúdií a článkov publikovaných v historických periodikách.

V roku 2002 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. V roku 2015 bol ocenený Zlatou medailou Trnavskej univerzity a v roku 2017 mu táto univerzita udelila za celoživotné dielo čestný doktorát.

Uznávaný historik Richard Marsina zomrel 25. marca 2021 v Bratislave vo veku 97 rokov.