< sekcia Magazín

Zomrel svetoznámy umelecký balič Christo

Environmentálne umenie s názvom „Obklopené ostrovy“ od umelca Christa. Foto: TASR/AP

Spolu so svojou manželkou Jeanne-Claude, ktorá zomrela v roku 2009, sa preslávili najmä inštaláciami príbuznými umeleckému smeru land art, pri ktorých zabaľovali či zahaľovali predmety dennej potreby.

New York 31. mája (TASR) - Vo veku 84 rokov zomrel v nedeľu prirodzenou smrťou vo svojom dome v New Yorku svetoznámy umelec bulharského pôvodu Christo Vladimirov Javčev, známy ako Christo. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na jeho oficiálny profil na Facebooku.

Spolu so svojou manželkou Jeanne-Claude, ktorá zomrela v roku 2009, sa preslávili najmä inštaláciami príbuznými umeleckému smeru land art, pri ktorých zabaľovali či zahaľovali predmety dennej potreby, prírodné objekty a budovy. Vo svojej tvorbe zdôrazňovali kategóriu dočasnosti, pretože všetky zahaľované objekty dali po niekoľkých dňoch alebo týždňoch do pôvodného stavu.

Medzi najznámejšie projekty tohto umeleckého páru patrí zahalenie budovy Spolkového snemu (Bundestag). Od ohlásenia tohto zámeru v roku 1971 do jeho realizácie uplynulo 23 rokov. Po dlhých rokovaniach s ním poslanci dolnej komory nemeckého parlamentu vyslovili súhlas 25. februára 1994. So zahaľovaním sa začalo 17. júna 1995 a práca bola dokončená o sedem dní neskôr. Použilo sa 100.000 m2 polypropylénovej tkaniny, vyše 15 kilometrov lán a 200 ton ocele. Po 14 dňoch bola budova znovu odhalená a začalo sa s jej adaptáciou na sídlo nemeckého parlamentu, ktorý dovtedy rokoval v Bonne. Náklady vo výške 15 miliónov dolárov boli pokryté predajom Christových prípravných štúdií, skíc, koláží a modelov.

Christo Vladimirov Javačev sa narodil 13. júna 1935 v bulharskom meste Gabrovo do rodiny majiteľa chemickej továrne. V rokoch 1953 - 56 študoval na Akadémii umení v Sofii. Koncom roka 1956 odišiel do Prahy, kde v Národnej galérii prvýkrát na vlastné oči vidiel obrazy moderných európskych maliarov. V januári 1957 sa mu spolu s ďalšími 18 utečencami podarilo podplatiť colníka a v nákladnom vlaku sa dostal do Viedne.

Tam Christo študoval jeden semester na Akadémii výtvarných umení. Po krátkom pobyte v Ženeve sa v marci 1958 usadil v Paríži, kde sa zakrátko zoznámil so svojou budúcou manželkou, ktorá sa narodila v rovnaký deň ako on v Casablanke v Maroku v rodine francúzskeho dôstojníka. V roku 1960 sa im narodil syn Cyril. V Paríži sa obaja schádzali s umelcami združenými v hnutí Nouveaux Réalistes (Noví realisti), ktoré založil kritik Pierre Restany. Zo známych výtvarníkov do nej patrili napríklad Yves Klein alebo Jean Tinguely. Z iniciatívy významného amerického obchodníka s umením Lea Castelliho sa Christo a Jeanne-Claude presídlili v roku 1964 natrvalo do New Yorku.

Tvorba oboch umelcov vychádzala z estetiky Nových realistov, ktorým išlo v zásade o to, aby sa predmetom dennej potreby po ich modifikácii a zasadení do určitého kontextu priznala umelecká hodnota. Objekty sa stávali predmetom sociologického skúmania umeleckými prostriedkami.

Christo a Jeanne-Claude uskutočnili tieto myšlienky osobitým spôsobom. Najprv začali zahaľovať predmety každodennej potreby, potom architektonické objekty. Časom si začali "prisvojovať" aj prírodu, keď ju — často v obrovskom meradle — doplňovali látkami a plachtami rôznych farieb a odtieňov.

Ich akcie, najmä krajinné projekty, boli nesmierne náročné na financie i logistiku. Vyžadovali si tiež mnohé povolenia od miestnych samospráv. Realizácia niektorých akcií preto niekedy trvala niekoľko rokov aj desaťročí. Náklady na realizácie mali byť pokryté predajom prípravných skíc a modelov.

V roku 2017 sa Christo vzdal realizácie diela Over The River (Nad riekou) v štáte Colorado, do ktorého počas 20 rokov investoval okolo 15 miliónov dolárov. Jedenásťkilometrový úsek rieky Arkansas mal byť vo výške 2,4 až sedem metrov prekrytý modrou látkou, upevnenou na oceľových kotvách umiestnených na oboch brehoch. Látka mala kopírovať riečny tok a byť prerušovaná na miestach mostov, vysokých stromov alebo z estetických dôvodov. Po nekončiacich sa problémoch s úradmi v januári 2017 vyhlásil, že dá všetku svoju energiu, čas a zdroje na realizáciu projektu The Mastaba, čo sa považovalo za protest voči Donaldovi Trumpovi, ktorý sa krátko predtým stal prezidentom USA.