Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Konflikt na Blízkom východe zasiahne aj do reálneho ekonomického rastu.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) - Konflikt na Blízkom východe zasiahne aj do reálneho ekonomického rastu, domáceho aj kľúčových obchodných partnerov, a teda sa premietne aj do mierneho spomalenia rastu reálnych vývozov. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o februárovej zahranično-obchodnej bilancii SR, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Konflikt na Blízkom východe a z toho plynúce vyššie ceny ropy a plynu najskôr znamenajú, že trend postupného rozširovania nominálnych prebytkov zahraničného obchodu sa februárom skončil a v nasledujúcich mesiacoch uvidíme ich opätovné zužovanie. Predpokladáme preto, že tohtoročný prebytok by sa mal znížiť pod 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) z aktuálnej úrovne 2 % HDP. Z veľkej časti budú tlačiť prebytky smerom nadol najmä vyššie dovozné ceny,“ priblížil.
Na druhej strane, zahraničný obchod (a vývozy) by podľa Koršňáka stále mohol tento rok dostávať impulz z nemeckej fiškálnej bazuky (nepriamo cez vývozy materiálu/polotovarov na výrobu zbraní), ale i zvýrazňujúcich sa prebytkov v obchode s elektrinou po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. „Navyše, domáca fiškálna konsolidácia bude i naďalej tlmiť rast domáceho dopytu, a teda aj nároky domácej ekonomiky na dovozy zo zahraničia,“ doplnil Koršňák.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, zdôraznil, že februárový prebytok slovenského zahraničného obchodu podporil najmä slabší dovoz, pričom výsledky výrazne skreslil výpadok ropy cez ropovod Družba.
Aj podľa Kočiša aktuálna kríza na Blízkom východe predstavuje jeden z najvýznamnejších externých rizikových faktorov pre ďalší vývoj zahraničného obchodu Slovenska, hoci vo februárových číslach ju zatiaľ ešte nevidno.
Slovensko ako priemyselne orientovaná ekonomika je podľa Kočiša citlivé na výkyvy cien energií a energetických komodít, ktoré v dôsledku napätia môžu opäť významne kolísať. Zdraženie ropy a plynu zvyšuje náklady domácej produkcie, pričom citlivosť jednotlivých regiónov sveta na tento cenový šok aj možná reakcia jednotlivých vlád, spolu s rozpočtovým priestorom na takúto intervenciu, sa líšia. To môže opätovne oslabiť konkurencieschopnosť domácich firiem.
„Ďalším dôsledkom aktuálnej situácie je aj opätovný nárast neistoty a nepredvídateľnosti, ktoré patria medzi kľúčových nepriateľov podnikania, pretože v neistom prostredí prirodzene klesá dopyt, najmä po spotrebných tovaroch a službách, čo môže významne ovplyvňovať exportne zameranú slovenskú ekonomiku,“ dodal Kočiš.
ŠÚ SR informoval, že zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vo februári 2026 vyviezol tovar v hodnote 9,3 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 1,3 %. O niečo výraznejší bol pokles dovozu, jeho hodnota sa znížila o 2,5 % na 8,9 miliardy eur. Vývoz tak medziročne klesol druhý mesiac po sebe, dovoz tretí. Obchodná bilancia sa vo februári 2026 skončila po dvoch mesiacoch opäť prebytkom v objeme 321,6 milióna eur, čo bolo medziročne o 111,4 milióna eur viac.
„Konflikt na Blízkom východe a z toho plynúce vyššie ceny ropy a plynu najskôr znamenajú, že trend postupného rozširovania nominálnych prebytkov zahraničného obchodu sa februárom skončil a v nasledujúcich mesiacoch uvidíme ich opätovné zužovanie. Predpokladáme preto, že tohtoročný prebytok by sa mal znížiť pod 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) z aktuálnej úrovne 2 % HDP. Z veľkej časti budú tlačiť prebytky smerom nadol najmä vyššie dovozné ceny,“ priblížil.
Na druhej strane, zahraničný obchod (a vývozy) by podľa Koršňáka stále mohol tento rok dostávať impulz z nemeckej fiškálnej bazuky (nepriamo cez vývozy materiálu/polotovarov na výrobu zbraní), ale i zvýrazňujúcich sa prebytkov v obchode s elektrinou po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. „Navyše, domáca fiškálna konsolidácia bude i naďalej tlmiť rast domáceho dopytu, a teda aj nároky domácej ekonomiky na dovozy zo zahraničia,“ doplnil Koršňák.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne, zdôraznil, že februárový prebytok slovenského zahraničného obchodu podporil najmä slabší dovoz, pričom výsledky výrazne skreslil výpadok ropy cez ropovod Družba.
Aj podľa Kočiša aktuálna kríza na Blízkom východe predstavuje jeden z najvýznamnejších externých rizikových faktorov pre ďalší vývoj zahraničného obchodu Slovenska, hoci vo februárových číslach ju zatiaľ ešte nevidno.
Slovensko ako priemyselne orientovaná ekonomika je podľa Kočiša citlivé na výkyvy cien energií a energetických komodít, ktoré v dôsledku napätia môžu opäť významne kolísať. Zdraženie ropy a plynu zvyšuje náklady domácej produkcie, pričom citlivosť jednotlivých regiónov sveta na tento cenový šok aj možná reakcia jednotlivých vlád, spolu s rozpočtovým priestorom na takúto intervenciu, sa líšia. To môže opätovne oslabiť konkurencieschopnosť domácich firiem.
„Ďalším dôsledkom aktuálnej situácie je aj opätovný nárast neistoty a nepredvídateľnosti, ktoré patria medzi kľúčových nepriateľov podnikania, pretože v neistom prostredí prirodzene klesá dopyt, najmä po spotrebných tovaroch a službách, čo môže významne ovplyvňovať exportne zameranú slovenskú ekonomiku,“ dodal Kočiš.
ŠÚ SR informoval, že zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vo februári 2026 vyviezol tovar v hodnote 9,3 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o 1,3 %. O niečo výraznejší bol pokles dovozu, jeho hodnota sa znížila o 2,5 % na 8,9 miliardy eur. Vývoz tak medziročne klesol druhý mesiac po sebe, dovoz tretí. Obchodná bilancia sa vo februári 2026 skončila po dvoch mesiacoch opäť prebytkom v objeme 321,6 milióna eur, čo bolo medziročne o 111,4 milióna eur viac.
