Referendum 2026
Všetky správy
Konfliktom na Blízkom východe podľa Koršňáka ostáva oslabený aj sentiment v priemysle v eurozóne či Nemecku, hoci v júni už ďalej významnejšie neklesol.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Náladu priemyselných podnikov tlačí nadol najmä vysoká úroveň zásob hotovej produkcie. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o májovej priemyselnej produkcii, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Nálada (indikátor sentimentu) v slovenskom priemysle sa v júni opäť zhoršila a klesla už aj pod desaťročný priemer. Lepšie ako na prelome rokov priemyselníci stále hodnotili úroveň objednávok aj očakávania produkcie v najbližších mesiacoch, avšak náladu podnikov tlačí nadol najmä vysoká úroveň zásob hotovej produkcie na ich skladoch,“ spresnil.
Konfliktom na Blízkom východe podľa Koršňáka ostáva oslabený aj sentiment v priemysle v eurozóne či Nemecku, hoci v júni už ďalej významnejšie neklesol. Nálada európskych priemyselníkov aj napriek aktuálnej korekcii ostáva stále jemne nad úrovňou z minulého roka, naznačujúc spomalenie, avšak nateraz nie zvrátenie oživenia.
„Aj indikátory sentimentu ukazujú, že volatilné ceny energií a opätovný nárast úrokov v eurozóne majú potenciál spomaliť zotavovanie európskeho (aj slovenského) priemyslu. Relatívne vysoká energetická náročnosť slovenského priemyslu pritom zvyšuje jeho zraniteľnosť voči energetickým šokom, resp. nestabilite, ktorú do ich cien stále vnáša konflikt na Blízkom východe. Aj tento rok bude domáci priemysel navyše nútený vyrovnávať sa s domácou fiškálnou konsolidáciou a tlakom na rast miezd (napríklad výrazné zvýšenie minimálnej mzdy),“ upozornil.
„Vo výhľade nájdeme aj pozitívne impulzy, ktoré by ho mohli už v tomto roku podporiť - od nábehu produkcie nových plne elektrických modelov v kľúčovom automobilovom priemysle cez spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce až po nepriame efekty nemeckej fiškálnej bazuky (pozitívny impulz pre subdodávateľov na nemecký trh),“ dodal Koršňák.
Aj podľa Maximiliána Wébera, analytika Slovenskej sporiteľne, negatívne k vývoju priemyselnej produkcie prispieva nestabilná situácia v Hormuzskom prielive, ktorá zvyšuje ceny energetických komodít. „Slovensko je na ich rast obzvlášť citlivé, keďže má energeticky veľmi náročný spracovateľský priemysel. Zvýšená úroveň protekcionistických opatrení, najmä ciel, bude aj tento rok naďalej zvyšovať neistotu, čo predstavuje dodatočnú záťaž pre priemyselné podniky. Dodatočným rizikom zostáva aj slabší výhľad svetového obchodu a vyššia miera fragmentácie globálnej ekonomiky, ktoré môžu tlmiť ochotu firiem investovať a rozširovať výrobu,“ doplnil Wéber.
ŠÚ SR informoval, že priemyselná produkcia SR v máji 2026 medziročne klesla o 2 %, čím zmiernila aprílový pokles na úrovni 3,2 %. Priemysel tak vykázal nižšiu produkciu už štvrtý mesiac po sebe. Na májovom výsledku sa negatívne prejavilo oslabenie výkonu až v 11 z celkovo 15 sledovaných odvetví priemyslu. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa medzimesačne (oproti aprílu 2026) priemyselná produkcia nezmenila.
„Nálada (indikátor sentimentu) v slovenskom priemysle sa v júni opäť zhoršila a klesla už aj pod desaťročný priemer. Lepšie ako na prelome rokov priemyselníci stále hodnotili úroveň objednávok aj očakávania produkcie v najbližších mesiacoch, avšak náladu podnikov tlačí nadol najmä vysoká úroveň zásob hotovej produkcie na ich skladoch,“ spresnil.
Konfliktom na Blízkom východe podľa Koršňáka ostáva oslabený aj sentiment v priemysle v eurozóne či Nemecku, hoci v júni už ďalej významnejšie neklesol. Nálada európskych priemyselníkov aj napriek aktuálnej korekcii ostáva stále jemne nad úrovňou z minulého roka, naznačujúc spomalenie, avšak nateraz nie zvrátenie oživenia.
„Aj indikátory sentimentu ukazujú, že volatilné ceny energií a opätovný nárast úrokov v eurozóne majú potenciál spomaliť zotavovanie európskeho (aj slovenského) priemyslu. Relatívne vysoká energetická náročnosť slovenského priemyslu pritom zvyšuje jeho zraniteľnosť voči energetickým šokom, resp. nestabilite, ktorú do ich cien stále vnáša konflikt na Blízkom východe. Aj tento rok bude domáci priemysel navyše nútený vyrovnávať sa s domácou fiškálnou konsolidáciou a tlakom na rast miezd (napríklad výrazné zvýšenie minimálnej mzdy),“ upozornil.
„Vo výhľade nájdeme aj pozitívne impulzy, ktoré by ho mohli už v tomto roku podporiť - od nábehu produkcie nových plne elektrických modelov v kľúčovom automobilovom priemysle cez spustenie štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce až po nepriame efekty nemeckej fiškálnej bazuky (pozitívny impulz pre subdodávateľov na nemecký trh),“ dodal Koršňák.
Aj podľa Maximiliána Wébera, analytika Slovenskej sporiteľne, negatívne k vývoju priemyselnej produkcie prispieva nestabilná situácia v Hormuzskom prielive, ktorá zvyšuje ceny energetických komodít. „Slovensko je na ich rast obzvlášť citlivé, keďže má energeticky veľmi náročný spracovateľský priemysel. Zvýšená úroveň protekcionistických opatrení, najmä ciel, bude aj tento rok naďalej zvyšovať neistotu, čo predstavuje dodatočnú záťaž pre priemyselné podniky. Dodatočným rizikom zostáva aj slabší výhľad svetového obchodu a vyššia miera fragmentácie globálnej ekonomiky, ktoré môžu tlmiť ochotu firiem investovať a rozširovať výrobu,“ doplnil Wéber.
ŠÚ SR informoval, že priemyselná produkcia SR v máji 2026 medziročne klesla o 2 %, čím zmiernila aprílový pokles na úrovni 3,2 %. Priemysel tak vykázal nižšiu produkciu už štvrtý mesiac po sebe. Na májovom výsledku sa negatívne prejavilo oslabenie výkonu až v 11 z celkovo 15 sledovaných odvetví priemyslu. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa medzimesačne (oproti aprílu 2026) priemyselná produkcia nezmenila.
