< sekcia

Analytička: Migrácia a brexit pritiahli pozornosť k agende EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Podľa Stuchlíkovej zmienené témy pritiahli k európskej úrovni pozornosť a príklad brexitu, primäl mnohých Európanov uvedomiť si, že ich členstvo nie je žiadnou samozrejmosťou.

Bratislava/Brusel 14. mája (TASR) – Prieskumy zatiaľ predpovedajú, že účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (23.-26. 5.) by sa mohla oproti poslednému hlasovaniu o niečo zvýšiť. Ide pravdepodobne o dôsledok toho, že mnohokrát abstraktná a v bežnom povedomí málo výrazná európska agenda sa v posledných piatich rokoch dostala do centra pozornosti aj tých Európanov, ktorí ju obvykle nesledujú – a to vďaka migrácii a tzv. brexitu. V rozhovore pre TASR to uviedla Zuzana Stuchlíková, šéfka bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum.

Za posledných 40 rokov má účasť vo voľbách do EP klesajúci trend. Podľa Stuchlíkovej zmienené témy pritiahli k európskej úrovni pozornosť a príklad brexitu, teda vystúpenia Británie z Únie, primäl mnohých Európanov uvedomiť si, že ich členstvo nie je žiadnou samozrejmosťou.

"Výrazný nárast by som však nečakala, žiadny výrazný pozitívny zvrat nenastal. Najmä som skeptická k radikálnemu nárastu volebnej účasti v Česku, kde prieskumy predpovedajú až o desať percent vyššiu účasť," uviedla.

Informačná kampaň podľa jej slov prebieha na mnohých úrovniach a ich viditeľnosť sa líši. Pripomenula, že Európsky parlament spustil vlani v lete kampaň tentorazidemvolit.eu. Vlastnú kampaň vedú politické strany na úrovni členských štátov i európske politické frakcie, ktoré podporujú kampane svojich spitzenkandidátov (kandidátov na šéfa Európskej komisie).

"Nie som v pozícii, keď by som mohla generalizovať, pretože situáciu napríklad na Slovensku nepoznám, ale v Českej republike sú všetky tri tieto kampane v zásade neviditeľné a vo verejnom priestore sa o európskych voľbách nijako nehovorí," skonštatovala.

Čo sa týka prípadnej dezinformačnej kampane, Stuchlíková pripomenula, že tá bola európskymi inštitúciami považovaná za jedno z najväčších rizík nadchádzajúcich volieb a členské štáty EÚ dostali varovanie.

V tejto súvislosti uviedla, že eurovoľby sú v porovnaní s národnými voľbami možnou dezinformačnou kampaňou horšie ovplyvniteľné. Výsledok sa totiž skladá z 28 individuálnych kampaní, ktoré sú veľmi rozdielne. "V každej krajine do istej miery rezonujú iné témy; sú iné komunikačné stratégie... Čím nehovorím, že riziko nehrozí, len je v porovnaní s inými voľbami pravdepodobne menšie," zdôraznila.

Budúce rozloženie síl v europarlamente je podľa nej v súčasnosti ťažké predpovedať, keďže z prieskumov vyplýva, že veľké percento Európanov sa bude rozhodovať na poslednú chvíľu. Hrozba zo strany antisystémových strán je však podľa nej reálna.

"Ak by tieto strany získali v europarlamente viac ako tretinu hlasov, mohlo by to rokovania inštitúcie paralyzovať, a to hlavne v situáciách, kde je potrebná dvojtretinová väčšina," vysvetlila Stuchlíková.

Otáznou podľa jej slov stále zostáva príslušnosť maďarskej strany Fidesz k Európskej ľudovej strane (EPP) po voľbách, rovnako ako aj osud skupiny Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

Podľa Stuchlíkovej sa ponúkajú dva varianty väčšiny: stredová koalícia EPP, Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) a pravdepodobne ALDE, alebo pravicová koalícia EPP so skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a potenciálne ďalšími extrémne pravicovými stranami. "V každom prípade budú rokovania veľmi komplikované," uzavrela.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.