Bratislava 29. augusta (TASR) - Slovensko bude mať pred zimnou sezónou v zásobníkoch uskladnený vysoko nadštandardný objem plynu, pričom podľa Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) podnik vďaka svojej stratégii dokáže minimalizovať negatívny vplyv cenových výkyvov. Klub 500 však má obavy, že štátne nákupy v čase vysokých cien plynu na burzách sa prenesú na priemyselných odberateľov, ktorí už v súčasnosti čelia vyšším nákladom ako ich konkurenti mimo Európy.

Na začiatku zimnej sezóny 2026/2027 bude mať SPP v súlade s rozhodnutím Ministerstva hospodárstva (MH) SR v zásobníku uskladnených 17,5 terawatthodín (TWh) plynu, uviedla spoločnosť pre TASR. Pre bežnú prevádzku by pritom podľa nej stačilo zabezpečiť 8 TWh plynu. Všeobecný hospodársky záujem (VHZ) však diktuje, aby bolo do 1. septembra v zásobníkoch minimálne 13 TWh a aspoň jeden deň v období od 1. októbra do 1. decembra 17,517 TWh plynu. Septembrový míľnik pritom SPP splnil už počas druhého augustového týždňa.

Spoločnosť priznáva, že ceny plynu na Slovensku ovplyvňuje globálny vývoj týchto komodít na európskych energetických trhoch, zdôrazňuje však, že má k dispozícii diverzifikované portfólio dodávok zemného plynu vrátane LNG od veľkých medzinárodných spoločností. „SPP pri svojej stratégii berie do úvahy dlhodobý horizont a volatilitu spotových cien vyhodnocuje vo vzťahu k svojim záväzkom voči zákazníkom so zaručením bezpečnosti dodávok plynu pre nich. Uplynulé týždne na tejto stratégii nič nezmenili,“ uviedla spoločnosť.

Zemný plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa v pondelok (24. 8.) na holandskom virtuálnom uzle TTF predával za 68,457 eura za megawatthodinu (MWh), čo je najvyššia cena za posledné dva roky. Nad hranicou 50 eur/MWh sa pritom drží približne od polovice júla.

„Vo všeobecnosti platí, že ak štát alebo štátom poverený subjekt nakupuje plyn do zásobníkov za vysoké ceny, vzniknuté náklady bude musieť niekto v konečnom dôsledku znášať. Preto existuje oprávnená obava, aby sa prostredníctvom cien, taríf alebo iných poplatkov nepreniesli aj na priemyselných odberateľov,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, ktorý však nespochybňuje, že bezpečnosť dodávok zabezpečovaná štátom je dôležitá z pohľadu fungovania celého energetického systému. „Nemôže však nahrádzať komerčné riadenie nákupu energie jednotlivými podnikmi,“ dodal.

Slovensko malo podľa údajov európskej platformy AGSI vo štvrtok (27. 8.) plynové zásobníky naplnené na takmer polovicu, čo predstavuje 18,17 TWh. SR má však v pomere k svojej spotrebe veľkú kapacitu zásobníkov. Tá je porovnateľná s Poľskom, ktoré má takmer päťnásobne vyššiu spotrebu. Priemerná naplnenosť zásobníkov v krajinách EÚ je 63,80 %, čo predstavuje 20 % ročnej spotreby v Únii, v rovnakom období minulého roka to bolo 76,56 % (takmer 25 % ročnej spotreby). Napríklad Holandsko už vopred avizovalo nesplnenie cieľa naplnenosti zásobníkov, ktorý od členských krajín EÚ vyžaduje Európska komisia (EK).

Z dostupných údajov nie je jasné, koľko percent kapacity slovenských zásobníkov využíva SPP a koľko iné podniky. Ako však pre TASR uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský, vývoj na trhu veľmi nepomáha tomu, aby obchodníci skladovali plyn mimo štátneho príkazu. „Počas letnej vtlačnej sezóny na európskom trhu pretrvávajú minimálne cenové rozdiely medzi letnými a zimnými cenami zemného plynu. Takzvaný negatívny spread, keď sú ceny plynu v lete vyššie ako ceny plynu v zime, znamená, že pre mnohých obchodníkov nie je ekonomicky výhodné plyn do zásobníkov vtláčať, čo môže viesť k nižšej naplnenosti zásobníkov v niektorých európskych krajinách pred zimou 2026/2027,“ vysvetlil.

Aj preto je podľa neho pre SR mimoriadne dôležité rozhodnutie MH uložiť SPP vo všeobecnom hospodárskom záujme povinnosť zabezpečiť dostatočné množstvo zemného plynu v slovenských zásobníkoch. Je pritom presvedčený, že k podobným krokom sa blížia aj iné krajiny. „Ako príklad možno uviesť Nemecko, keďže zákonom vyžaduje naplnenie zásobníkov pred zimou aspoň na 70 % ich kapacity. Aktuálne sú nemecké zásobníky naplnené na 50 %. Spolková krajina Bavorsko varuje, že to nemusí stačiť a tlačí vládu, aby intervenovala. Nemecký minister hospodárstva tvrdí, že na zvládnutie štandardnej zimnej spotreby postačí, ak budú zásobníky pred zimou naplnené na 60 až 70 %,“ priblížil Kvasňovský.

Pre priemysel je podľa Klubu 500 dôležité, aby náklady na zabezpečenie energetickej bezpečnosti boli transparentné a aby nedochádzalo k ďalšiemu zvyšovaniu už dnes veľmi vysokého energetického zaťaženia slovenských podnikov. „Pri energeticky náročných výrobách nejde o marginálny náklad, ale o jednu z rozhodujúcich položiek výrobných nákladov,“ skonštatoval Gregor.