
Arákčího vyhlásenie prišlo po niekoľkých hodinách signálov, že príprava rozhovorov viaznu pre nezhody týkajúce sa formátu a obsahu rokovaní.
Autor TASR
Teherán 4. februára (TASR) - Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu potvrdil, že rokovania Iránu so Spojenými štátmi sa uskutočnia tento piatok v ománskom Maskate, informovala agentúra AP.
Arákčího vyhlásenie prišlo po niekoľkých hodinách signálov, že príprava rozhovorov viaznu pre nezhody týkajúce sa formátu a obsahu rokovaní. V stredu večer však Arákčí sa sociálnej sieti X zverejnil príspevok, v ktorom sa poďakoval „ománskym bratom za zabezpečenie všetkých potrebných opatrení“ a informoval, že „jadrové rokovania so Spojenými štátmi sú naplánované na piatok okolo 10:00 h v Maskate.“
Nemenovaný regionálny predstaviteľ predtým v stredu uviedol, že Irán sa usiluje o „odlišný“ typ stretnutia, než aký navrhovalo Turecko – chce, aby bolo zamerané výlučne na otázku iránskeho jadrového programu a s účasťou obmedzenou len na Irán a Spojené štáty. Citovaný zdroj hovoril pod podmienkou anonymity, keďže nebol oprávnený informovať médiá.
Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa medzičasom potvrdila, že USA sa zúčastnia na rokovaniach na vysokej úrovni s Iránom v Ománe - namiesto pôvodne plánovaného Turecka. Podľa AP to uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si neželal byť menovaný.
Zdroj na vysvetlenie dodal, že viacerí arabskí a moslimskí lídri v stredu vyzvali administratívu USA, aby od rokovaní s Iránom neustúpila, hoci iránski predstavitelia tlačili na zúženie ich rozsahu a zmenu miesta konania. Predstaviteľ Bieleho domu doplnil, že administratíva zostáva „veľmi skeptická“, pokiaľ ide o úspech týchto rozhovorov, ale so zmenou plánov súhlasila z rešpektu k spojencom v regióne.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že USA dúfajú v diskusiu aj o ďalších otázkach nad rámec jadrového programu - vrátane programu vývoja a výroby iránskych balistických rakiet, podpory sprostredkovateľských sietí v regióne a „zaobchádzania (Iránu) s vlastnými obyvateľmi“.
Napätie medzi Iránom a USA sa vystupňovalo po tom, ako Trump naznačil, že USA by mohli proti Iránu použiť silu v reakcii na brutálny zásah iránskych bezpečnostných zložiek proti demonštrantom, ktorí na prelome rokov 2025-26 vyšli do ulíc na protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Washington zároveň tlačí na Teherán, aby uzavrel dohodu obmedzujúcu jeho jadrový program.
AP pripomenula, že iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok uviedol, že poveril ministra zahraničných vecí „usilovať sa o spravodlivé a vyvážené rokovania“ s USA.
Podľa AP ide o prvý jasný signál z Teheránu, že má záujem o rokovania. Tento krok súčasne naznačuje podporu zo strany najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý má v Iráne konečné slovo v otázkach politiky štátu a v minulosti rokovania s USA odmietal.
Rokovania sa očakávajú aj napriek nedávnym incidentom: v utorok americká stíhačka zostrelila iránsky dron, ktorý sa priblížil k americkej lietadlovej lodi. Rýchločlny iránskych Revolučných gárd sa zároveň pokúsili zastaviť loď plaviacu sa pod vlajkou USA v Hormuzskom prielive, uviedlo americké námorníctvo.
Irán tieto incidenty bezprostredne nepotvrdil. Podľa AP síce zvýšili napätie, no zrejme nezmarili nádeje na rokovania.
V stredu iránski vojenskí velitelia navštívili raketovú základňu - stalo sa tak zrejme v snahe zdôrazniť vojenskú pripravenosť Iránu po 12-dňovej vojne s Izraelom, ktorá sa odohrala v júni 2025 a vážne zasiahla iránsku protivzdušnú obranu.
Táto základňa disponuje raketou Chorramšahr s doletom viac ako 2000 kilometrov, ktorá bola minulý rok počas vojny odpálená smerom na Izrael, dodala AP.
Arákčího vyhlásenie prišlo po niekoľkých hodinách signálov, že príprava rozhovorov viaznu pre nezhody týkajúce sa formátu a obsahu rokovaní. V stredu večer však Arákčí sa sociálnej sieti X zverejnil príspevok, v ktorom sa poďakoval „ománskym bratom za zabezpečenie všetkých potrebných opatrení“ a informoval, že „jadrové rokovania so Spojenými štátmi sú naplánované na piatok okolo 10:00 h v Maskate.“
Nemenovaný regionálny predstaviteľ predtým v stredu uviedol, že Irán sa usiluje o „odlišný“ typ stretnutia, než aký navrhovalo Turecko – chce, aby bolo zamerané výlučne na otázku iránskeho jadrového programu a s účasťou obmedzenou len na Irán a Spojené štáty. Citovaný zdroj hovoril pod podmienkou anonymity, keďže nebol oprávnený informovať médiá.
Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa medzičasom potvrdila, že USA sa zúčastnia na rokovaniach na vysokej úrovni s Iránom v Ománe - namiesto pôvodne plánovaného Turecka. Podľa AP to uviedol predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si neželal byť menovaný.
Zdroj na vysvetlenie dodal, že viacerí arabskí a moslimskí lídri v stredu vyzvali administratívu USA, aby od rokovaní s Iránom neustúpila, hoci iránski predstavitelia tlačili na zúženie ich rozsahu a zmenu miesta konania. Predstaviteľ Bieleho domu doplnil, že administratíva zostáva „veľmi skeptická“, pokiaľ ide o úspech týchto rozhovorov, ale so zmenou plánov súhlasila z rešpektu k spojencom v regióne.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že USA dúfajú v diskusiu aj o ďalších otázkach nad rámec jadrového programu - vrátane programu vývoja a výroby iránskych balistických rakiet, podpory sprostredkovateľských sietí v regióne a „zaobchádzania (Iránu) s vlastnými obyvateľmi“.
Napätie medzi Iránom a USA sa vystupňovalo po tom, ako Trump naznačil, že USA by mohli proti Iránu použiť silu v reakcii na brutálny zásah iránskych bezpečnostných zložiek proti demonštrantom, ktorí na prelome rokov 2025-26 vyšli do ulíc na protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Washington zároveň tlačí na Teherán, aby uzavrel dohodu obmedzujúcu jeho jadrový program.
AP pripomenula, že iránsky prezident Masúd Pezeškiján v utorok uviedol, že poveril ministra zahraničných vecí „usilovať sa o spravodlivé a vyvážené rokovania“ s USA.
Podľa AP ide o prvý jasný signál z Teheránu, že má záujem o rokovania. Tento krok súčasne naznačuje podporu zo strany najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý má v Iráne konečné slovo v otázkach politiky štátu a v minulosti rokovania s USA odmietal.
Rokovania sa očakávajú aj napriek nedávnym incidentom: v utorok americká stíhačka zostrelila iránsky dron, ktorý sa priblížil k americkej lietadlovej lodi. Rýchločlny iránskych Revolučných gárd sa zároveň pokúsili zastaviť loď plaviacu sa pod vlajkou USA v Hormuzskom prielive, uviedlo americké námorníctvo.
Irán tieto incidenty bezprostredne nepotvrdil. Podľa AP síce zvýšili napätie, no zrejme nezmarili nádeje na rokovania.
V stredu iránski vojenskí velitelia navštívili raketovú základňu - stalo sa tak zrejme v snahe zdôrazniť vojenskú pripravenosť Iránu po 12-dňovej vojne s Izraelom, ktorá sa odohrala v júni 2025 a vážne zasiahla iránsku protivzdušnú obranu.
Táto základňa disponuje raketou Chorramšahr s doletom viac ako 2000 kilometrov, ktorá bola minulý rok počas vojny odpálená smerom na Izrael, dodala AP.




