Bratislava 11. marca (TASR) - V hierarchii športov patrí atletike výsadné postavenie, keď v najprirodzenejšej podobe stelesňuje krásu a rôznorodosť pohybu. Aj preto ju označujú prívlastkom kráľovná športu. V slovenských podmienkach sa jej žije trpko, s kráľovstvom bez panstva na územiach, ktoré sa vždy považovali za jej domovské.

Atletiky sa bytostne dotýka aktuálna téma, modernizácia futbalových štadiónov, ktorá pôsobí veľkoryso, no podľa mnohých na slovenský šport doľahne ako danajský dar. Šéf zväzu Peter Korčok vníma návrhy na prestavbu futbalových stánkov s likvidáciou atletickej dráhy a pridáva k tomu slová - nikomu neprospejú, len futbalu. "Ja viem, že sa futbal považuje za akýsi fenomén, no štát by mal podporovať športy v širšom rozmere. Nielen futbal potrebuje pomoc, aj atletika a ďalšie odvetvia. Ak sa odmieta hľadať spoločné riešenia, tak niekto sa bude smiať a druhý trpko zaplače."

S vedením zväzu nikto takýto krok údajne nerozoberal a atléti tvrdia, že aj v tej najjednoduchšej podobe sa vyžaduje komunikácia. Ak sa začína hocijaká stavba, oslovujú sa dotknuté strany, či sa buduje chatrč, alebo palác. Peter Korčok si pridal k agende ďalší rébus a nebude ho ľahké rozlúsknuť: "Žiadne konzultácie sa nevyvolali, ja len predpokladám, že definitívne sa nerozhodlo. O dôstojné stánky sa futbalisti oprávnene hlásia, mať kde športovať je však aj naša priorita. Budovať infraštruktúru najmä pri školách považujeme za najschodnejšiu cestu. Teraz sme v situácii, keď v širšom rozmere bojujeme za zachovanie toho pôvodného, dnes už nedostatočného a prežitého."

Foto: TASR/Dušan Hein

Atletika prešľapuje na mieste

Atletika prešľapuje na mieste, signály z rôznych smerov ju tlačia späť a aj málo fungujúcemu mechanizmu hrozí, že sa rozpadne. Od armádnej Dukly sa vyžadujú reprezentanti, tabuľkovo sa im podsúva hlavný zmysel fungovania a rola garanta úspešnosti slovenských medailistov. Bez nej i strediska ministerstva vnútra by zo slovenského športu na vrcholnej úrovni vzniklo len torzo. Na druhej strane prácu atletického zväzu by mali precítiť hlavne talentované deti, bez starostí, kde si zabehnú, alebo skočia, a kto ich na výkon pripraví a aj ho exaktne zhodnotí, odmeria. "Dotáciu od štátu posudzujeme len za prvý polrok, spočíva v niekoľkých častiach zahŕňajúcich rôzne činnosti, od podujatí, či na chod úzkeho aparátu," vyratúva Peter Korčok: "Tento rok sa sústreďujeme na viacero podujatí, ME družstiev, EP v chôdzi, Medzinárodný maratón mieru, bratislavský maratón, Dubnický most, Banskobystrickú latku, ktorá už má za sebou úspešný 20. ročník. Je to naozaj rok plný výziev a aj s limitovaným finančným zabezpečením. Viac do športu prúdiť nebude, len menej. Tento fakt je zrejmý, rovnako ako vyschnuté privátne zdroje, ktoré majú svoje problémy súvisiace s krízou. Finančná náročnosť sa zvýšila, väčšie projekty atletického zväzu sa zavreli do priečinka."

Atléti závisia od vybudovaných dráh a tých osem, ktoré na Slovensku fungujú, predstavuje slabý odvar. No a kam až skĺzla telesná výchova a jej význam, to by vedela rozprávať bezodná priepasť. "Aj na nedávnom seminári s vyše 70 mládežníckymi trénermi sa rozpitvával nefunkčný systém, aby bol spravodlivý a aby motivoval," skonštatoval smutný stav Peter Korčok. "Bez neho sa nepohneme vpred aj v samotnej reprezentácii, kde nám chýbajú zo dve generácie. Medzi dorastom a žiakmi sa momentálne spriemerujú slabšie výkony, zaostávame v počtoch, v kvalite, a to napriek tomu, že talenty sa hlásia o slovo, aj keď často márne. Dobrovoľníkov a zdravých fanatikov by sa ešte našlo, napriek tomu, že ich realita znechucuje a na vďaku čakajú márne."

Na tému špecializovaného futbalového štadióna sa možno rozpúta veľký boj. Chodecký tréner Juraj Benčík zažil vo svojej kariére už všeličo, no takýto prístup k búraniu považuje za demontáž logiky. "Úlohu štátu nikto nenahradí, žiaden súkromník, mecenáš, boháč, no a keďže štát riadi vláda, tak nesie plnú zodpovednosť, za šport i zdravie ľudí. Vynára sa otázka, či ho nebudú mať podlomené už v produktívnom veku."

Foto: TASR/Martin Baumann

J. Benčík: Investovanie do štadiónov je pozitívne

Investovať financie do štadiónov považuje Juraj Benčík za pozitívne. "Dosiaľ každá jedna vláda zostala športu veľa dlžná a vybudovať jedno NTC, alebo zrekonštruovať zimný štadión v Bratislave je príliš málo. Ako jedinému hlavnému mestu v Európe chýba Bratislave normálna tartanová dráha, ako jedinému atletická hala, pretože Elán ju nahradzuje iba so svojím provizóriom. Racionálne sa zamýšľať nad rozvojom športu bolo zatiaľ pre každú vládu nad jej sily a ochotu."

Olympiády vždy utvrdzujú atletiku v kráľovskom postavení a zobrať jej štadión bez náhrady, tartanovú dráhu zrodenú z peňazí daňových poplatníkov, sa rovná likvidácii. Juraj Benčík vysypal z rukáva všetky dôsledky. "Na tartanovej dráhe trénujú deti všetkých škôl, trebárs aj športového gymnázia. To akoby sa trénerom okamžite zobrala ich práca. Na medailistov, olympionikov sa zabudlo, na Horehronské hry, ktoré motivujú tisíce detí, rovnako."

Slovenskému športu chýba podľa Juraja Benčíka zdravý sedliacky rozum a aj ten zlomok, čo ešte vlastní, sa likviduje. Častými zmenami vlád sa úplne vytratila koncepčnosť. "Dovolím si tvrdiť, že môj zverenec a najlepší chodec súčasnosti Matej Tóth by nebol na olympiáde ôsmy, ale možno aj zlatý, tak ako Jozef Pribilinec, keby systém fungoval. Vymeniť v armádnom stredisku Dukla za štyri roky päť riaditeľov je neúnosné a ak sa často tvrdí, že zmena je život, tak v tomto prípade naopak. A rovnako je to v celom našom slovenskom športe."