Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 3. január 2026
< sekcia

Česko má novú vládu, Babiš: Budeme v každom prípade transparentní

Na snímke nová česká vláda premiéra Andreja Babiša s prezidentom ČR Petrom Pavlom (uprostred) na Pacassiho schodisku na Pražskom hrade. Praha, 15. decembra 2025. Foto: TASR - Barbora Vizváryová

Kabinet predsedu hnutia ANO bude mať okrem neho 15 členov (zatiaľ ich má len 14), čo je o dvoch menej než mala predchádzajúca vláda.

Praha 15. decembra (TASR) - Česku od pondelka vládne kabinet premiéra Andreja Babiša. Vládu zloženú z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi sebe na Pražskom hrade vymenoval český prezident Petr Pavel v zložení, ktoré mu pred týždňom Babiš oficiálne navrhol. Vymenovaním novej vlády sa skončilo štvorročné pôsobenie vlády Petra Fialu. Babišov nový kabinet je sedemnástym v histórii samostatnej ČR. Prezident ho vymenoval 72 dní po voľbách.

Český premiér Andrej Babiš sleduje menovanie členov svojej vlády na Pražskom hrade v pondelok 15. decembra 2025.
Foto: TASR/AP


Politológ: Babišovo nové vládne obdobie môže byť menej stabilné a divokejšie



Nový český premiér Andrej Babiš to podľa českého politológa Petra Jüptnera nebude mať v nasledujúcom volebnom období jednoduché, a to aj preto, akých má koaličných partnerov. Rozdielne postoje hnutí ANO, SPD a strany Motoristi sebe k niektorým otázkam by podľa neho mohli viesť k nestabilite v koalícii a prípadne až k jej rozpadu. Riaditeľ Inštitútu politologických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe (IPS FSV UK) v rozhovore so spravodajkyňou TASR zdôraznil, že obrat Česka v zahraničnej politike neočakáva, iba ak symbolické zmeny.

Jüptner si nemyslí, že by sa Babiš od predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády zmenil. Rozdiel v porovnaní s jeho minulými vládami spôsobia najmä rozdielni koaliční partneri. „Už len tí koaliční partneri predchádzajúcej vlády Andreja Babiša a tej súčasnej podľa môjho názoru determinujú to, že súčasné obdobie by mohlo byť trošku menej stabilné a trošku divokejšie,“ povedal politológ. Podotkol, že SPD bola v správe ministerstva vnútra označená za extrémistickú a Motoristi sú novým subjektom, ktorý je značne ambiciózny. Navyše, ak by sa ich čestný prezident Filip Turek nakoniec nestal ministrom, je podľa neho možné, že to budú chcieť Babišovi „vrátiť“.

Čo sa týka zahraničnej politiky vlády, k zásadnému posunu v nej podľa riaditeľa IPS na FSV UK nedôjde. Očakáva zachovanie určitej kontinuity, avšak zároveň budú predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu a tiež hnutia SPD Tomio Okamura, ale aj Babiš podľa neho dávať voličom najavo, že na prvom mieste je pre nich Česko. „Môže dôjsť k typickej ,bruselskej schizofrénii‘, ako vidíme napríklad u Roberta Fica, ale aj Viktora Orbána, že v niektorých časových úsekoch hovorili inak k svojim partnerom v Európe a inak k svojim voličom,“ vysvetlil.

K zmene však podľa neho nepochybne dôjde v symbolickej rovine, s čím už začal Okamura. Ten ako prvý krok po nástupe do funkcie nechal zvesiť ukrajinskú vlajku z budovy snemovne či neskôr na prvú zahraničnú návštevu na Slovensko nezobral žiadneho poslanca z opozície. Podľa Jüptnera môže dôjsť k tomu, že v snahe udržať si svojich voličov sa Okamura bude k rôznym témam vrátane politiky smerom k Ukrajine vyjadrovať do médií spôsobom, že ak by to bolo na ňom, išiel by ešte ďalej ako vláda. To môže následne vyvolať napätie v koalícii a podľa politológa nie je vylúčené ani to, že by sa mohla potenciálne aj rozpadnúť. Pripomenul, že Babiš v súčasnosti SPD aj Motoristov nutne potrebuje na to, aby jeho vláda získala v snemovni dôveru. Len čo ju získa, je možné, že premiér na nich bude tvrdší, dodal.

Česko má v súčasnosti obžalovaného premiéra aj predsedu snemovne. „Je to nepochybne niečo, čo sme si pred 15 rokmi nevedeli predstaviť... Považovali by sme to za škandálne a neprijateľné,“ myslí si Jüptner. Súčasná spoločnosť je však podľa jeho slov veľmi polarizovaná, zmenili sa politické strany, ich marketing aj komunikácia. Dochádza k silnej mobilizácii aj polarizácii voličov a pre niektorých z nich už tieto veci nie sú až také zásadné, vysvetlil s tým, že sa to nedeje len v Česku, ale poukázal napríklad aj na Spojené štáty.

Babiš: Budeme v každom prípade transparentní, nebudeme nič skrývať



Nový český premiér Andrej Babiš po prvom rokovaní kabinetu vyhlásil, že vláda sa bude usilovať o to, aby bola vládou všetkých občanov Českej republiky. Oznámil, že prvým podpredsedom novej vlády bude Karel Havlíček, v utorok bude rokovať koalícia, následne sa uskutoční zasadnutie vlády, ktorá podľa neho schváli stavebný zákon a odmietne migračný pakt, informuje TASR.

„Pripravovali sme sa na vládnutie štyri roky, v opozícii sme boli veľmi konkrétni, hovorili sme, ako by sme to mohli robiť my. Tak teraz tú príležitosť máme, tešíme sa na to a dúfajme, že to bude ocenené. A budeme v každom prípade transparentní, nebudeme nič skrývať a budeme hovoriť veci tak, ako sú,“ vyhlásil Babiš. Hodnotenie jeho vláda podľa neho dostane v ďalších parlamentných voľbách v roku 2029.

Pondelkové stretnutie, ktoré sa uskutočnilo po tom, čo prezident Petr Pavel vymenoval Babišov kabinet, bolo podľa neho koordinačným. Oznámil, že vláda bude zasadať pondelky. Už v utorok o 9.00 h bude koaličné rokovanie, vláda zasadne o 11.00 h a schváli nový stavebný zákon, odmietne emisné povolenky ETS2, pretože podľa Babiša ide o nové zelené dane a odmietne migračný pakt. Utorkové rokovanie bude podľa jeho očakávaní dlhé, pretože vláda má na programe viacero tém, ďalšie sa uskutoční o týždeň v pondelok 22. decembra. V pondelok sa už nebudú konať žiadne tlačové konferencie.



Vláda chce podľa Babiša riešiť aj situáciu v zdravotníctve. Bývalá vláda podľa jeho slov vzala zdravotníctvu 20 miliárd českých korún. „To veľmi dôležité, čo nás čaká, je odsúhlasenie môjho mandátu na nadchádzajúcu Európsku radu, kde je samozrejme veľmi veľa tém, ako rozšírenie EÚ, viacročný finančný rámec a samozrejme pomoc Ukrajine,“ povedal.

Babiš konštatoval, že Európska únia stráca konkurencieschopnosť, nerieši problémy s energiami, nerieši vnútorný trh, daňové úniky na DPH a na clách. Projekt EÚ je podľa neho dôležitý a dodal, že v stredu sa koná rokovanie s krajinami západného Balkánu. „Nechápem, prečo EÚ už dávno nevyriešila rozšírenie schengenu na tieto krajiny, aby sme bránili našu Európu na mori proti pašerákom, ktorí zneužívajú týchto ľudí a sľubujú im lepší život a ten potom nenastane a ešte im berú peniaze,“ povedal premiér.

Podľa svojich slov sa Babiš teší na stretnutie Európskej rady vo februári 2026, ktoré bude o konkurencieschopnosti. „Hovoril som o tom s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a my máme veľmi konkrétne návrhy, ako riešiť konkurencieschopnosť EÚ, takže nejaké debaty, že sme nejakí deštrukční - nie je to pravda. Vždy sme boli konkrétni,“ pokračoval.

Vyjadril sa aj k vojne na Ukrajine, pričom povedal, že sa blížia Vianoce a bolo by dobré, aby sa strany dohodli na prímerí a dali si cieľ, že na to „smutné výročie agresie (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine, myslím, že 24. februára to budúci rok budú štyri roky, tá vojna bude ukončená a všetky strany dostanú bezpečnostné záruky a bude konečne trvalý mier“. Európa a všetky zúčastnené strany by podľa neho mali začať hovoriť o mieri, a nielen o vojne.

Okrem toho oznámil aj, že vláda na pondelkovom zasadnutí potvrdila Tünde Bartha ako šéfku úradu vlády. Tlačovou hovorkyňou bude Karla Mráčková. S európskymi záležitosťami mu bude pomáhať Milena Hrdinková, ktorá bola v jeho minulej vláde tajomníčkou pre európske záležitosti. Do funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť v utorok navrhne diplomata Hynka Kmoníčka.

Politológ: Fialova vláda bola skôr údržbárska, nemala dosť odvahy na reformy



Vláda Petra Fialu, ktorej v pondelok skončilo štvorročné funkčné obdobie, bola podľa českého politológa Petra Jüptnera, ktorý je riaditeľom Inštitútu politologických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe (IPS FSV UK) do určitej miery skôr údržbárska a málo odvážna robiť reformy. V rozhovore so spravodajkyňou TASR podotkol, že pred týmito krokmi, ktoré by pre ňu mohli byť z hľadiska popularity rizikové, mala prednosť snaha udržať v koalícii jednotu. Za najväčšiu slabinu Fialovej vlády považuje nedostatočnú komunikáciu. Ocenil však jej zahraničnú politiku a zmeny v energetike, vďaka ktorým už Česko nie je závislé od energetických surovín z Ruska.

„Vláda v zahraničnej politike nemala zmätok, mala jasnú hodnotovú orientáciu a jasné ciele a v nejakom horizonte sa jej podarilo vyriešiť energetickú závislosť od Ruska. Je to nepochybne v súlade s českými národnými záujmami a je to veľmi strategická vec, ktorú v budúcnosti ešte možno doceníme,“ myslí si Jüptner. Čo sa týka predvolebných sľubov a ich naplnenosti, politológ im vo všeobecnosti neprikladá veľkú váhu. Podotkol, že hoci voliči na sľuby dajú, následne však niektoré skupiny – najmä voliči hnutí ANO a SPD – porušenie týchto sľubov politikom odpustia alebo na ne zabudnú.

Voliči strán bývalej Fialovej vlády sú podľa neho náročnejší a odpúšťajú ťažko. Pripomenul, že aj oni jej vyčítali malú odvahu k reformám, ktoré pred voľbami v roku 2021 sľubovala. „Bolo vidieť, že snaha udržať jednotu v koalícii je najsilnejšia a má to prednosť pred nejakými rizikami. Tú vládu môžeme do určitej miery označiť ako údržbársku. Ťažko nájdeme aj niečo, čo by sa jej vyslovene nepodarilo, a to zase súvisí s tým, že to bolo dosť o údržbe,“ vysvetlil.

Za jej výrazný nedostatok však považuje komunikáciu. „Ak sa vláde Petra Fialu niečo nedarilo, tak komunikovať. Nie je úplne jasné vysvetlenie, prečo to tak bolo. Jedno je, že išlo o koaličnú vládu, kde sa jednotliví koaliční partneri proti sebe nechceli nijako vymedzovať, a preto sa komunikácia odložila na druhú koľaj. Druhá interpretácia je tá, že sa im to nedarilo, lebo to, jednoducho, nebola ich parketa,“ povedal riaditeľ IPS na FSV UK. Vláda sa tým podľa jeho slov sama poškodila, pretože interpretácia všetkých vecí, ktoré sa v politike diali, bola na médiách alebo na opozícii. Predchádzajúcu Babišovu vládu síce nepovažuje za lepšiu z manažérskeho hľadiska, ale z hľadiska komunikácie s voličmi áno.

Na snímke Petr Fiala.
Foto: TASR - Barbora Vizváryová


Fiala a členovia jeho vlády svoje výsledky niekedy zdôvodňovali náročným obdobím plným rôznych kríz – od pokračujúcej pandémie covidu, cez začiatok invázie na Ukrajine až po s tým spojenú utečeneckú či energetické krízu. Predchádzajúci Babišov kabinet to podľa nich mal jednoduchšie, lebo mal lepšie podmienky na plnenie svojich sľubov. S tým však nesúhlasí predseda hnutia ANO, podľa ktorého sa bývalá vláda len vyhovára, lebo aj jeho kabinet musel riešiť rôzne problémy a krízové situácie.

Podľa Jüptnera Fialova vláda nebola v jednoduchej situácii preto, lebo v tom čase nebol naštartovaný jasný hospodársky rast, z ktorého by mohla profitovať. A hoci počas jej vládnutia došlo k prehĺbeniu zadlženia, verejné financie sa snažila konsolidovať. Avšak nemyslí si, že by sa dalo jednoznačne povedať, kto to mal horšie. Jednotlivé vlády mali podľa jeho slov diametrálne odlišné podmienky a hoci riešili podobné problémy – napríklad covid, energie či infláciu – bolo to v úplne iných etapách.

Pavel poprial novým ministrom silu a odvahu k naplneniu sľubovaných vízií



Český prezident Petr Pavel v pondelok pri vymenovaní novej vlády pod vedením premiéra Andreja Babiša vyhlásil, že turbulentná doba a dynamický vývoj vo svete budú klásť na ministrov nemalé nároky. Zároveň poukázal na rýchlosť, s akou bola zostavená nová vláda a ocenil, že mal možnosť komunikovať s ministerskými kandidátmi o ich prioritách pri riadení svojich rezortov, píše TASR.

„Vláda sa ujímate v dobe, ktorú môžeme určite nazvať turbulentnou, a to nielen z hľadiska bezpečnosti, ekonomiky vo svete, ale aj vývoja v politike. A ten veľmi dynamický vývoj vo svete a v Európe bude celkom určite ovplyvňovať ČR a bude to klásť na vašu vládu veľké nároky nielen v tom, ako bude ČR fungovať v medzinárodnom kontexte, ale tiež, aká atmosféra bude v našej spoločnosti,“ povedal členom novej vlády Pavel.

Krajina v takejto situácii bude podľa jeho slov vyžadovať nielen konzistenciu, ale aj víziu, nádej a stabilitu, ktoré ľudia očakávajú. „Bude preto dôležité, aby vaša vláda bola takou, ktorá bude skôr spájať než rozdeľovať,“ dodal.

Prezident tiež zdôraznil, že bez členstva v EÚ a NATO by Česko nebolo bezpečnejšie a ekonomicky by neprosperovalo tak ako teraz. K členstvu v EÚ a NATO by podľa neho mala ČR pristupovať s maximálnou zodpovednosťou. „Mali by sme byť skôr zodpovednými a konštruktívnymi členmi, než odporcami,“ konštatoval.

Prezident ČR zároveň uviedol, že má v úmysle dohliadať na nezávislosť verejnoprávnych médií, súdnictva, štátneho zastupiteľstva aj bezpečnostných zložiek.

Novým ministrom Pavel poprial veľa síl a odvahy k naplneniu vízií, ktoré minulý týždeň predstavil predseda vlády. "Čiže aby sme pre našich občanov boli tou najlepšiu krajinou na celej planéte,“ dodal.

Nová vláda chce 13. januára požiadať o vyslovenie dôvery. V Poslaneckej snemovni majú ANO, SPD a Motoristi spolu 108 kresiel.

Na snímke nová česká vláda premiéra Andreja Babiša (vľavo) po vymenovaní prezidentom ČR Petrom Pavlom na Pražskom hrade. Praha, 15. decembra 2025.
Foto: TASR - Barbora Vizváryová


Fiala odovzdal Babišovi úrad, zaželal mu, nech sa mu darí



Bývalý český premiér Petr Fiala v pondelok symbolicky odovzdal vládnu štafetu novému premiérovi Andrejovi Babišovi. V Strakovej akadémii, kde česká vláda zasadá, Fiala privítal všetkých nových ministrov. Babišovi odovzdal kľúč od korunovačných klenotov a dal mu tiež správu o stave republiky, ktorú osobne vypracoval. Staronovému predsedovi vlády zaželal veľa šťastia. Fiala je už len radovým poslancom za stranu ODS, v ktorej mu v januári skončí predsednícka funkcia, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

V 80-stranovom dokumente Fiala popisuje stav Česka, keď v roku 2021 nastúpila jeho vláda a stav, v akom sa ČR podľa neho nachádza dnes. Keď v roku 2021 odovzdával Babiš úrad Fialovi, napísal mu list. To Fiala neurobil s vysvetlením, že všetko podstatné nájde nový premiér práve v správe o stave republiky.

Ihneď potom sa uskutočnilo prvé rokovanie novej vlády, ktoré malo organizačný charakter. Babiš avizoval, že budú rozhodovať o tom, kto povedie úrad vlády či kto bude vládnym hovorcom. Za šéfku úradu vlády nakoniec schválili Tünde Bartha, ktorá ho viedla aj počas predchádzajúceho Babišovho vládnutia. Prvé riadne tematické rokovanie sa uskutoční v utorok.

Predseda vlády na tlačovej konferencii následne vyhlásil, že Fialovu správu o stave krajiny čítať nebude. „Prečítal som si prvé riadky a je to stále to isté, my sme to počúvali štyri roky a veľmi sa k tomu nechceme vyjadrovať,“ vyhlásil premiér. Hodnotenie Fialovho kabinetu príde podľa jeho slov na rad až po tom, keď budú všetky výsledky za rok 2025. Na ministerstvách plánuje urobiť audity a až potom sa vyjadriť. „Ale to nie je to, čo by sme mali ako prioritu, aby sme sa tu štyri roky vyhovárali na tú predchádzajúcu vládu, ako to urobila ona s nami. To určite nechceme robiť,“ dodal Babiš.

Český prezident Petr Pavel vymenoval Babišovu vládu v pondelok ráno. V priebehu dňa postupne uvedie do svojich úradov všetkých ministrov. Zvyčajne to trvá niekoľko dní, Babiš túto rýchlosť zdôvodnil tak, že sa ponáhľajú, aby mohli čo najskôr začať pracovať.



Česko má novú vládu, Pavel vymenoval tretí Babišov kabinet



Česku od pondelka vládne kabinet premiéra Andreja Babiša. Vládu zloženú z hnutí ANO, SPD a strany Motoristi sebe na Pražskom hrade vymenoval český prezident Petr Pavel v zložení, ktoré mu pred týždňom Babiš oficiálne navrhol. Ministerstvo životného prostredia, na ktoré chceli Motoristi pôvodne navrhnúť Filipa Turka, zatiaľ povedie ich predseda Petr Macinka, ktorý sa zároveň stal šéfom českej diplomacie. Vymenovaním novej vlády sa skončilo štvorročné pôsobenie vlády Petra Fialu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Prezident Českej republiky Petr Pavel (v strede) a premiér Andrej Babiš (vľavo od stredu) pózujú s novovymenovanými členmi vlády na Pražskom hrade v pondelok 15. decembra 2025.
Foto: TASR/AP


Babišov nový kabinet je sedemnástym v histórii samostatnej ČR. Prezident ho vymenoval 72 dní po voľbách. Doterajšia Fialova vláda bola vymenovaná v podobnom období - 17. decembra 2021.

Kabinet predsedu hnutia ANO bude mať okrem neho 15 členov (zatiaľ ich má len 14), čo je o dvoch menej než mala predchádzajúca vláda. Na rozdiel od nej tá súčasná nemá ministrov pre legislatívu, európske záležitosti ani pre vedu a výskum, čo boli takzvaní ministri bez portfeje, teda bez ministerského úradu. Aj v Babišovej vláde však vznikol post ministra bez portfeje, ktorý má na starosti novú agendu športu, prevencie a zdravia.

Na vytvorení koalície, ktorá má v 200-člennej snemovni 108 mandátov, sa ANO, SPD a Motoristi sebe dohodli krátko po voľbách, v ktorých so ziskom 34,5 percenta hlasov zvíťazilo hnutie ANO. V priebehu týždňa si strany rozdelili rezorty, na konci októbra zverejnili programové vyhlásenie vlády a 3. novembra podpísali koaličnú zmluvu. Personálne nominácie predstavili až 26. novembra.

Prezident poveril Babiša zostavením vlády 27. októbra. Opakovane zdôrazňoval, že ho za premiéra vymenuje až potom, keď verejne oznámi, ako vyrieši svoj konflikt záujmov v súvislosti s holdingom Agrofert. To Babiš urobil 4. decembra. O päť dní ho Pavel za predsedu vlády vymenoval. Šéf ANO mu v ten deň zároveň odovzdal oficiálny návrh na zloženie svojho kabinetu a prezident ho akceptoval.

Meno čestného prezidenta Motoristov Filipa Turka, ktorého chceli strany novej vlády nominovať na čelo rezortu životného prostredia, sa v ňom nakoniec nenachádzalo. Pavel opakovane uviedol, že má zásadný problém s tým, ako Turek pristupuje k faktom, právu a pravidlám a členom vlády by byť nemal. Podľa Motoristov v zozname nebol len preto, aby sa nezdržiaval vznik novej vlády, keďže Turek bol v nemocnici. Predseda strany Petr Macinka, ktorý bude rezort dočasne riadiť, zdôraznil, že náhradu za Turka nehľadajú a on sám mu chce ministerstvo len „postrážiť“.

Súčasná vláda je Babišovou treťou. Prvú zostavil v decembri 2017. Išlo o jednofarebný menšinový kabinet, ktorý však nezískal dôveru v Poslaneckej snemovni, preto musel podať demisiu. O pol roka zostavil novú vládu so stranou ČSSD. Bola to opäť menšinová vláda, avšak na jej podporu ANO podpísalo takzvanú dohodu o tolerancii s KSČM, takže kabinet vtedy už dôveru poslancov získal.

Zoznam členov novej vlády Andreja Babiša



Za hnutie ANO:

premiér: Andrej Babiš

ministerka financií: Alena Schillerová

minister priemyslu a obchodu: Karel Havlíček

minister vnútra: Lubomír Metnar

minister zdravotníctva: Adam Vojtěch

minister školstva, mládeže a telovýchovy: Robert Plaga

ministerka pre miestny rozvoj: Zuzana Mrázová (predtým Schwarz Bařtipánová)

minister spravodlivosti: Jeroným Tejc

minister práce a sociálnych vecí: Aleš Juchelka



Za stranu Motoristi sebe:

minister zahraničných vecí: Petr Macinka

minister životného prostredia: Petr Macinka

minister kultúry: Oto Klempíř

minister športu, prevencie a zdravia: Boris Šťastný



Odborníci nominovaní hnutím SPD:

minister obrany: Jaromír Zůna

minister poľnohospodárstva: Martin Šebestyán

minister dopravy: Ivan Bednárik


Česko má sedemnástu vládu - chronológia kabinetov od roku 1992



Andrej Babiš ako prvý český premiér zostavil tretiu vládu, druhú riadnu na základe väčšinového parlamentného mandátu. Pred ním boli len dvaja "dvojití" šéfovia vládnych kabinetov, Václav Klaus a Mirek Topolánek. Celkovo krajinu riadilo doteraz 13 premiérov.

Česko má od rozdelenia federálneho štátu už sedemnástu vládu, hoci v pravidelných štvorročných cykloch by teraz pôsobila iba jedenásta. Okrem štandardných kabinetov boli aj tri úradnícke. Tri vlády nemali vyslovenú dôveru a pôsobili v menšinovom formáte, resp. v demisii.



TASR v súvislosti s vymenovaním tretej vlády Andreja Babiša vydáva chronológiu českých vlády od roku 1992:

Prvá vláda Václava Klausa, 2. júla 1992 – 4. júla 1996

Strany: ODS, KDS, ODA, KDU-ČSL, v snemovni dostala dôveru 106 z 200 poslancov.

Vznikla po parlamentných voľbách v roku 1992 ako vláda ČR v rámci federálneho štátu, z posledných spoločných volieb v Českej a Slovenskej federatívnej republike. Klausov kabinet podal demisiu 2. júla 1996 s tým, že nová vláda už bola pripravená a prezident Václav Havel ju vymenoval o dva dni neskôr.



Druhá vláda Václava Klausa, 4. júla 1996 – 2. januára 1998

Strany: ODS, ODA, KDU-ČSL, dôvera 98 zo 138 prítomných poslancov.

Koalícia mala v snemovni len 99 poslancov, ale dôveru jej zabezpečila dohoda s ČSSD o opustení sály pred hlasovaním jej 61 členmi, za čo šéf sociálnych demokratov Miloš Zeman dostal funkciu predsedu dolnej komory parlamentu. V kabinete mala ODS osem ministrov vrátane premiéra, ODA a KDÚ-ČSL po štyroch. Klaus podal demisiu 30. novembra 1997 v reakcii na škandál spojený s financovaním jeho strany. Koalíciu opustili ODA a KDÚ-ČSL.



Úradnícka vláda Josefa Tošovského, 2. januára 1998 – 22. júla 1998

Strany: členovia KDU-ČSL, ODA, ODS (pod značkou US) a nestraníci (8, vrátane premiéra), dôvera 123 zo 197.

Po Klausovej demisii prezident Havel poveril guvernéra Českej národnej banky Tošovského zostavením dočasnej vlády a následne ju vymenoval s účasťou nestraníkov. Predčasné voľby v Česku sa konali 19. a 20. júna 1998.



Vláda Miloša Zemana, 22. júla 1998 – 15. júla 2002

Strany: ČSSD, dôvera 73 zo 136 prítomných.

Kabinet pozostával iba z nominantov ČSSD. Parlamentnú podporu mu zabezpečovala tzv. opozičná zmluva s ODS. Menšinová vláda svoj mandát dokončila, hoci viac ako rok pred ďalšími voľbami došlo na čele ČSSD k zmene.



Vláda Vladimíra Špidlu, 15. júl 2002 – 4. augusta 2004

Strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL, dôvera 101 zo 199.

Poverenie od prezidenta Havla zostaviť vládu dostal nový predseda ČSSD, ktorý na čele vystriedal Zemana a vo voľbách získala strana 70 mandátov. Po dvoch rokoch však prepadla vo voľbách do Európskeho parlamentu, Špidla skončil ako partajný šéf a prezidentovi Klausovi predložil demisiu vlády.



Vláda Stanislava Grossa, 4. augusta 2004 – 25. apríla 2005

Strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL, dôvera 101 z 200.

Prezident Klaus vymenoval kabinet iba 34-ročného premiéra, koalícia sa nezmenila, tak ako ani väčšina ministrov. Fungovanie tejto vlády však malo krátke trvanie, predčasne ho ukončila aféra s financovaním Grossovho bytu.



Vláda Jiřího Paroubka, 25. augusta 2005 – 4. septembra 2006

Strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL, dôvera 101 z 200.

Zloženie kabinetu nadväzovalo na Grossovu zostavu. Po 16. auguste bola ešte dočasne poverená vykonávaním funkcie, hoci v ten deň prezident menoval Paroubkovho nástupcu. To však netrvalo ani tri týždne.



Prvá vláda Mirka Topolánka, 4. septembra 2006 – 9. januára 2007

Strany: ODS, nestraníci, dôvera nevyslovená (96 zo 195).

Menšinová vláda bola od 11. októbra 2006 do 9. januára 2007 v demisi a podľa Ústavy ČR mala dočasne poverenie vykonávať svoju funkciu.



Druhá vláda Mirka Topolánka, 9. januára 2007 – 8. mája 2009

Strany: ODS, KDU-ČSL, SZ, dôvera 100 zo 198.

Mirek Topolánek zostavil krehkú vládu na základe koaličnej dohody ODS s KDU-ČSL a Stranou zelených. Kabinet mal 18 členov, polovicu kresiel dostala ODS. Vláde však parlament vyslovil 24. marca nedôveru a tak aj druhá Topolánkova zostava dovládla v demisii.



Úradnícka vláda Jana Fischera, 8. mája 2009 – 13. júla 2010

Strany: nestraníci navrhnutí ČSSD, ODS a SZ, dôvera 156 zo 194.

Kabinet nestraníka Fischera vznikol na základe politickej dohody ČSSD, ODS, Strany zelených a KDU-ČSL. Malo sa preklenúť obdobie medzi vyslovením nedôvery predchádzajúcemu premiérovi a predčasnými voľbami, na jeseň 2009 sa však nekonali a tak táto vláda doviedla krajinu do termínu riadnych volieb v máji 2010.



Vláda Petra Nečasa, 13. júla 2010 – 10. júla 2013

Strany: ODS, TOP 09, VV, dôvera 118 z 200.

Ani tejto vláde sa nepodarilo odslúžiť kompletné štvorročné obdobie. Nečas podal demisiu 17. júna 2013 pre aféru svojej spolupracovníčky Jany Nagyovej. Prezident Miloš Zeman ho poveril vykonávaním funkcie do vymenovania nového kabinetu. Stredopravicovo orientovaná vláda sa partajne zmenila v máji 2012, keď sa Veci verejné (VV) rozštiepili, ale väčšina kresiel zostala rovnakým ministrom v novom projekte LIDEM - liberálni demokrati.



Úradnícka vláda Jiřího Rusnoka, 10. mája 2013 – 29. januára 2014

Strany: nestraníci (traja s pozastaveným členstvom v ČSSD), KDU-ČSL, dôvera nevyslovená (93 zo 193).

Prezident rokoval so stranami z poslaneckej snemovne, vládna koalícia (ODS, TOP 09 a LIDEM) navrhla pokračovanie jej vlády, ale s premiérkou Miroslavou Němcovou. Následne však Zeman poveril exministra priemyslu, obchodu a financií a bývalého člena ČSSD Rusnoka, ktorý oznámil, že väčšina úradníckych nominantov má už ministerské skúsenosti. Po nevyslovení dôvery prezident vládu poveril, aby dovládla v demisii až do predčasných volieb (25.-26. októbra 2013).



Vláda Bohuslava Sobotku, 29. januára 2014 – 13. decembra 2017

Strany: ČSSD, ANO, KDU-ČSL, dôvera 110 zo 181.

Po ôsmich cykloch prišla iba tretia česká vláda, ktorá absolvovala riadne obdobie a druhá ktorá vládla so štandardnou parlamentnou väčšinou. Ani to však nebolo zďaleka bezbolestné, Sobotka sa ešte pred voľbami vzhľadom na nízke preferencie vzdal predsedníctva strany a tá na jeseň 2017 zaznamenala veľký prepad poslaneckých mandátov (z 50 na 15).



Prvá vláda Andreja Babiša, 13. decembra 2017 - 27. júna 2018

Strany: ANO, nevyslovenie dôvery (78 zo 195).

Babiša ako víťaza volieb vymenoval prezident Zeman za premiéra 6. decembra 2017 a jeho menšinovú vládu o týždeň neskôr. Kabinet jednej strany podľa očakávania nezískal 16. januára 2018 dôveru Poslaneckej snemovne a predseda hnutia ANO dal ako predseda vlády nasledujúci deň demisiu. Tú síce Zeman formálne prijal, ale vzápätí Babiša poveril zostavením novej vlády. Do júna 2018 vládol v demisii.





Druhá vláda Andreja Babiša, 27. júna 2018 - 17. decembra 2021

Strany: ANO, ČSSD (a podpora KSČM), dôvera 105 zo 196.

ANO a ČSSD si kreslá vo vláde rozdelili v pomere 10:5 a Babiš sa dohodol s komunistami na parlamentnej podpore. Predstavitelia KSČM podpísaný dokument nazvali „tolerančný patent“, ale keďže si nedokázali presadiť nominácie do štátnych podnikov, v apríli 2021 zmluvu vypovedali a kabinet prestali podporovať.



Vláda Petra Fialu, 17. decembra 2021 - 15. decembra 2025

Strany: SPOLU (ODS + KDU-ČSL + TOP 09), Piráti a Starostové (neskôr Piráti, STAN), dôvera 106 zo 193.

Takmer presne rok pred voľbami 2025 odišli predčasne z ministerských úradov nominanti Pirátov a o týždeň nastali ešte širšie zmeny, celkovo ich bolo počas štyroch rokov až šestnásť. Fialovi sa podarilo dovládnuť do riadnych volieb.



(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)