Referendum 2026
Všetky správy
Vývoj hrubého dlhu je ovplyvnený aj predpokladom udržiavania primeranej hotovostnej rezervy štátu.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Bez dodatočných konsolidačných opatrení vzrastie deficit slovenských verejných financií od roku 2027 nad úroveň 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Do roku 2029 môže vzrásť až na 5,7 % HDP, čo by predstavovalo takmer 9,3 miliardy eur. Vyplýva to z aktualizovanej strednodobej fiškálnej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá vychádza z aktuálneho stavu legislatívy, najnovšej makroprognózy a modeluje vývoj v scenári bez ďalších opatrení (NPC). Tento rok očakáva schodok na úrovni 4,4 % HDP, čo je viac ako plánovaných 4,1 % HDP.
„K zhoršovaniu deficitu na celom horizonte prispieva najmä nárast úrokových výdavkov, keďže náklady na financovanie štátneho dlhu sa v rokoch 2026 až 2029 zvyšujú každoročne o sumu 0,2 % HDP. Nad rámec úrokov dochádza v roku 2027 k zhoršeniu oproti roku 2026 najmä v dôsledku návratu dočasne znížených obranných výdavkov (medziročne 0,2 % HDP), ako aj nárast nákladov spojených s reformou dlhodobej starostlivosti (0,2 % HDP),“ priblížila RRZ.
Na dosiahnutie aktuálnych rozpočtových cieľov vlády, ktoré pre roky 2027 a 2028 predpokladajú deficity na úrovni 4,2 % a 4,1 % HDP, bude podľa fiškálnej rady potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia. Prognózovaná úroveň deficitov v nasledujúcich rokoch je totiž oproti cieľom vyššia o 0,9 % a 1,4 % HDP.
„Po započítaní vplyvu krátkodobých negatívnych ekonomických dopadov konsolidácie RRZ odhaduje potrebu dodatočných opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov pre rok 2027 v sume 1,2 miliardy eur a pre rok 2028 dodatočnú 1 miliardu eur,“ vyčíslila rada.
Zároveň upozornila, že ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, hrubý dlh vzrastie počas roka 2027 na úroveň 66,7 % HDP a v roku 2029 až na 74 % HDP. Na konci roka 2025 dosahoval verejný dlh 61,4 % HDP. „Ku kontinuálnemu nárastu hrubého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov a s tým súvisiace rýchlo rastúce náklady na obsluhu dlhu,“ vysvetlila RRZ.
Vývoj hrubého dlhu je ovplyvnený aj predpokladom udržiavania primeranej hotovostnej rezervy štátu, ktorá by sa mala podľa odhadu rady na celom horizonte prognózy nachádzať na úrovniach 7 až 8 % HDP. Čistý dlh verejnej správy sa v období 2026 - 2029 podľa RRZ zvýši približne rovnakým tempom ako hrubý dlh, a to o 12,6 percentuálneho bodu (p. b.) z 54,4 % na 67 % HDP.
„Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia než horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2029 ho presiahne až o 24 p. b. K prekročeniu Maastrichtského kritéria 60 % HDP došlo už na konci roka 2025, a to o 1,4 p. b.,“ doplnila RRZ.
„K zhoršovaniu deficitu na celom horizonte prispieva najmä nárast úrokových výdavkov, keďže náklady na financovanie štátneho dlhu sa v rokoch 2026 až 2029 zvyšujú každoročne o sumu 0,2 % HDP. Nad rámec úrokov dochádza v roku 2027 k zhoršeniu oproti roku 2026 najmä v dôsledku návratu dočasne znížených obranných výdavkov (medziročne 0,2 % HDP), ako aj nárast nákladov spojených s reformou dlhodobej starostlivosti (0,2 % HDP),“ priblížila RRZ.
Na dosiahnutie aktuálnych rozpočtových cieľov vlády, ktoré pre roky 2027 a 2028 predpokladajú deficity na úrovni 4,2 % a 4,1 % HDP, bude podľa fiškálnej rady potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia. Prognózovaná úroveň deficitov v nasledujúcich rokoch je totiž oproti cieľom vyššia o 0,9 % a 1,4 % HDP.
„Po započítaní vplyvu krátkodobých negatívnych ekonomických dopadov konsolidácie RRZ odhaduje potrebu dodatočných opatrení na dosiahnutie rozpočtových cieľov pre rok 2027 v sume 1,2 miliardy eur a pre rok 2028 dodatočnú 1 miliardu eur,“ vyčíslila rada.
Zároveň upozornila, že ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, hrubý dlh vzrastie počas roka 2027 na úroveň 66,7 % HDP a v roku 2029 až na 74 % HDP. Na konci roka 2025 dosahoval verejný dlh 61,4 % HDP. „Ku kontinuálnemu nárastu hrubého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov a s tým súvisiace rýchlo rastúce náklady na obsluhu dlhu,“ vysvetlila RRZ.
Vývoj hrubého dlhu je ovplyvnený aj predpokladom udržiavania primeranej hotovostnej rezervy štátu, ktorá by sa mala podľa odhadu rady na celom horizonte prognózy nachádzať na úrovniach 7 až 8 % HDP. Čistý dlh verejnej správy sa v období 2026 - 2029 podľa RRZ zvýši približne rovnakým tempom ako hrubý dlh, a to o 12,6 percentuálneho bodu (p. b.) z 54,4 % na 67 % HDP.
„Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia než horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2029 ho presiahne až o 24 p. b. K prekročeniu Maastrichtského kritéria 60 % HDP došlo už na konci roka 2025, a to o 1,4 p. b.,“ doplnila RRZ.
