FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Viac ako 190 krajín sveta už podpísalo Dohovor o chemických zbraniach.
Autor TASR
Haag/Bratislava 29. novembra (TASR) - Už po skončení prvej svetovej vojny si medzinárodné spoločenstvo uvedomovalo aké obrovské nebezpečenstvo predstavujú chemické zbrane. Práve počas prvej svetovej vojny 22. apríla 1915 použili nemecké jednotky blízko belgického mesta Ypres prvýkrát v histórii chemickú zbraň v podobe chlórového plynu. O dva roky neskôr, 13. júla 1917, Nemci použili ďalšiu chemickú látku ako zbraň, v tomto prípade bojový plyn yperit.
Tragické skúsenosti z nasadenia chemických látok v prvej svetovej vojne spôsobili, že chemické zbrane boli postavené mimo zákon. Najvýznamnejším aktom v tomto smere sa stalo prijatie Ženevského protokolu O zákaze použitia dusivých, jedovatých a iných plynov a bakteriologických metód vedenia vojny. Dokument bol podpísaný 17. júna 1925 a účinnosť nadobudol 8. februára 1928.
Protokol síce zakazoval používanie chemických a biologických zbraní, ale signatárske štáty nezaväzoval k tomu, aby tento typ zbraní prestali vyvíjať, vyrábať, skladovať či transportovať. Tieto aspekty riešili až neskoršie dokumenty: Dohovor o zákaze biologických zbraní (BWC) z roku 1972 a Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (skrátene Dohovor o chemických zbraniach - CWC), ktorý nadobudol účinnosť 29. apríla 1997.
V tom istom roku vznikla aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) sídliaca v Haagu, ktorá dohliada na plnenie Dohovoru o chemických zbraniach. V roku 2005 vyhlásila OPCW 30. november za Medzinárodný deň obetí chemických zbraní (The International Day for the Victims of Chemical Weapons), tiež uvádzaný ako Deň pamiatky všetkých obetí chemickej vojny (The Day of Remembrance for All Victims of Chemical Warfare). Je venovaný pamiatke všetkých, ktorí trpeli, alebo zahynuli v dôsledku použitia chemických zbraní a podporuje ho aj Organizáciou Spojených národov (OSN).
Viac ako 190 krajín sveta už podpísalo Dohovor o chemických zbraniach. Podľa OPCW 98 percent svetovej populácie žije pod ochranou tohto dohovoru. OPCW tiež uvádza, že 100 percent zásob chemických zbraní deklarovaných štátmi, ktoré ich vlastnili, je overiteľne zničených. V roku 2013 udelili organizácii OPCW Nobelovu cenu za mier za jej prínos k odzbrojeniu a bezpečnosti ľudstva.
Zdroje: https://www.opcw.org/remembrance; https://www.un.org/en/observances/chemical-warfare-victims-day
Tragické skúsenosti z nasadenia chemických látok v prvej svetovej vojne spôsobili, že chemické zbrane boli postavené mimo zákon. Najvýznamnejším aktom v tomto smere sa stalo prijatie Ženevského protokolu O zákaze použitia dusivých, jedovatých a iných plynov a bakteriologických metód vedenia vojny. Dokument bol podpísaný 17. júna 1925 a účinnosť nadobudol 8. februára 1928.
Protokol síce zakazoval používanie chemických a biologických zbraní, ale signatárske štáty nezaväzoval k tomu, aby tento typ zbraní prestali vyvíjať, vyrábať, skladovať či transportovať. Tieto aspekty riešili až neskoršie dokumenty: Dohovor o zákaze biologických zbraní (BWC) z roku 1972 a Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (skrátene Dohovor o chemických zbraniach - CWC), ktorý nadobudol účinnosť 29. apríla 1997.
V tom istom roku vznikla aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) sídliaca v Haagu, ktorá dohliada na plnenie Dohovoru o chemických zbraniach. V roku 2005 vyhlásila OPCW 30. november za Medzinárodný deň obetí chemických zbraní (The International Day for the Victims of Chemical Weapons), tiež uvádzaný ako Deň pamiatky všetkých obetí chemickej vojny (The Day of Remembrance for All Victims of Chemical Warfare). Je venovaný pamiatke všetkých, ktorí trpeli, alebo zahynuli v dôsledku použitia chemických zbraní a podporuje ho aj Organizáciou Spojených národov (OSN).
Viac ako 190 krajín sveta už podpísalo Dohovor o chemických zbraniach. Podľa OPCW 98 percent svetovej populácie žije pod ochranou tohto dohovoru. OPCW tiež uvádza, že 100 percent zásob chemických zbraní deklarovaných štátmi, ktoré ich vlastnili, je overiteľne zničených. V roku 2013 udelili organizácii OPCW Nobelovu cenu za mier za jej prínos k odzbrojeniu a bezpečnosti ľudstva.
Zdroje: https://www.opcw.org/remembrance; https://www.un.org/en/observances/chemical-warfare-victims-day
