MS vo futbale 2026
Všetky správy
Audítori takisto vyjadrujú pochybnosti o udržateľnosti viacerých projektov, napríklad z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na pokračovanie investícií a nedostatočnej údržby.
Autor TASR
Bratislava/Luxemburg 9. júna (TASR) - Je nepravdepodobné, že by krajiny západného Balkánu boli schopné dokončiť základnú európsku dopravnú sieť v regióne do roku 2030 z dôvodu oneskorení pri realizácii a prevádzkových ťažkostí. Pokrok spomalil výber nedostatočne pripravených projektov a nedostatky v dohľade. Uviedol to v správe Európsky dvor audítorov (EDA). Krajiny západného Balkánu sa zaviazali dokončiť základnú európsku dopravnú sieť Európskej únie (EÚ) do roku 2030. Európska komisia (EK) poskytla na dopravné projekty v regióne viac ako 500 miliónov eur.
Kontrolované projekty síce podľa správy zodpovedali prioritám v oblasti prepojenosti, ale podpora EÚ sa nedostatočne monitoruje a neoznamuje, jej viditeľnosť je obmedzená a pretrvávajú problémy s oneskoreniami a udržateľnosťou.
EDA spresnila, že jadrom politiky rozširovania EÚ sú krajiny západného Balkánu - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko. EÚ podporuje ich odvetvia dopravy, energetiky a iné odvetvia prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF), platformy na prípravu, výber a financovanie strategických investičných projektov. EK ako hlavný prispievateľ do rámca WBIF, ktorého cieľom je riešiť nedostatočný rozvoj infraštruktúry v regióne a prepojiť ju so základnou európskou dopravnou sieťou, vyplatila od roku 2015 do polovice roka 2025 na dopravné projekty 527 miliónov eur.
„Z hľadiska rozširovania EÚ je dobre vybudovaná infraštruktúra krokom k splneniu prístupových kritérií Únie. Dopravné projekty na západnom Balkáne napredujú príliš pomaly na to, aby sa región mohol prepojiť s EÚ v tomto desaťročí,“ uviedla Laima Andrikien, členka EDA zodpovedná za túto správu. EK by podľa nej mala zlepšiť výber, monitorovanie a udržateľnosť projektov a zvýšiť viditeľnosť projektov financovaných EÚ v odvetví dopravy v tomto regióne.
Audítori zistili nedostatky vo výbere projektov, najmä pokiaľ ide o ich pripravenosť, čo zhoršilo už aj tak značné oneskorenia vo vykonávaní. Projekt je dostatočne pripravený, teda môže sa začať realizovať, keď sa jeho prípravné práce dokončia a aktualizujú. Projekty však zvyčajne začali so 17-mesačným oneskorením. Okrem toho mnohé projekty čelili počas realizácie značným oneskoreniam, ktoré trvali viac ako dva roky.
Audítori takisto vyjadrujú pochybnosti o udržateľnosti viacerých projektov, napríklad z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na pokračovanie investícií a nedostatočnej údržby. V jednom projekte bola situácia v železničnej doprave v čase auditu horšia ako pred začatím projektu. V inom projekte nebol tunel napojený na žiadnu cestu. V treťom prípade sa železničná trať zastavila na hranici.
Na záver možno podľa EDA konštatovať, že rámec WBIF prispieva k rozšíreniu základnej európskej dopravnej siete. Začalo sa mnoho projektov a tie, ktoré boli predmetom auditu, sú v súlade s prioritami západného Balkánu a EÚ v oblasti prepojenosti. Z údajov však vyplýva, že pokrok pri plnení všetkých noriem základnej európskej dopravnej siete do roku 2030 je pomalý.
Kontrolované projekty síce podľa správy zodpovedali prioritám v oblasti prepojenosti, ale podpora EÚ sa nedostatočne monitoruje a neoznamuje, jej viditeľnosť je obmedzená a pretrvávajú problémy s oneskoreniami a udržateľnosťou.
EDA spresnila, že jadrom politiky rozširovania EÚ sú krajiny západného Balkánu - Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko. EÚ podporuje ich odvetvia dopravy, energetiky a iné odvetvia prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF), platformy na prípravu, výber a financovanie strategických investičných projektov. EK ako hlavný prispievateľ do rámca WBIF, ktorého cieľom je riešiť nedostatočný rozvoj infraštruktúry v regióne a prepojiť ju so základnou európskou dopravnou sieťou, vyplatila od roku 2015 do polovice roka 2025 na dopravné projekty 527 miliónov eur.
„Z hľadiska rozširovania EÚ je dobre vybudovaná infraštruktúra krokom k splneniu prístupových kritérií Únie. Dopravné projekty na západnom Balkáne napredujú príliš pomaly na to, aby sa región mohol prepojiť s EÚ v tomto desaťročí,“ uviedla Laima Andrikien, členka EDA zodpovedná za túto správu. EK by podľa nej mala zlepšiť výber, monitorovanie a udržateľnosť projektov a zvýšiť viditeľnosť projektov financovaných EÚ v odvetví dopravy v tomto regióne.
Audítori zistili nedostatky vo výbere projektov, najmä pokiaľ ide o ich pripravenosť, čo zhoršilo už aj tak značné oneskorenia vo vykonávaní. Projekt je dostatočne pripravený, teda môže sa začať realizovať, keď sa jeho prípravné práce dokončia a aktualizujú. Projekty však zvyčajne začali so 17-mesačným oneskorením. Okrem toho mnohé projekty čelili počas realizácie značným oneskoreniam, ktoré trvali viac ako dva roky.
Audítori takisto vyjadrujú pochybnosti o udržateľnosti viacerých projektov, napríklad z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na pokračovanie investícií a nedostatočnej údržby. V jednom projekte bola situácia v železničnej doprave v čase auditu horšia ako pred začatím projektu. V inom projekte nebol tunel napojený na žiadnu cestu. V treťom prípade sa železničná trať zastavila na hranici.
Na záver možno podľa EDA konštatovať, že rámec WBIF prispieva k rozšíreniu základnej európskej dopravnej siete. Začalo sa mnoho projektov a tie, ktoré boli predmetom auditu, sú v súlade s prioritami západného Balkánu a EÚ v oblasti prepojenosti. Z údajov však vyplýva, že pokrok pri plnení všetkých noriem základnej európskej dopravnej siete do roku 2030 je pomalý.
