Bratislava 13. júla (TASR) - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) kritizuje legislatívne kroky ministerstva školstva. Návrhy, ktoré rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania v termíne od 18. júna do začiatku júla, označuje hnutie za „ďalší výstrel bez výstrahy“. Podpredseda KDH Ján Horecký na pondelkovej tlačovej konferencii uviedol, že namiesto skutočnej podpory prináša štát tretiu vlnu arogancie a strpčovania práce a života v školstve. Ministerstvo školstva v reakcii pre TASR uviedlo, že opozícia namiesto vlastných návrhov na zlepšenie školstva preberá rovnaké zavádzajúce argumenty ako Asociácia súkromných škôl a školských zariadení a snaží sa vyvolávať obavy zo zmien, ktoré ešte ani neprešli celým legislatívnym procesom.

Hnutie upozorňuje na nebezpečný trend centralizácie a posilňovania štátnej či politickej moci na úkor rodičov a odborníkov. Zmeny zasahujú do doterajšieho fungovania tým, že sa napríklad už nebude vyžadovať informovaný súhlas rodičov, ak výchovno-vzdelávaciu aktivitu vykonáva priamo štátny orgán. KDH tiež varuje pred neprimeraným posilnením kompetencií regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS) na úkor zriaďovateľov škôl, a to najmä pri výberových konaniach na riaditeľov. Horecký poukázal aj na hrozbu výmazu základných škôl ako organizačných zložiek spojených škôl v prípade, že nedosiahnu stanovený minimálny počet žiakov.

Podpredseda KDH kritizuje atmosféru a filozofiu, ktorú ministerstvo svojimi krokmi navodzuje. Poukázal pritom napríklad na povinnú prítomnosť inšpektora pri preskúšaní žiaka na domácom vzdelávaní či povinnú rediagnostiku všetkých žiakov s mentálnym postihnutím bez ohľadu na akýkoľvek individuálny prístup.

Podľa Horeckého tieto zmeny „nie sú žiadnou reformou, ale prehlbujúcim sa chaosom a antireformnou záťažou v podobe byrokracie a mikromanažmentu, ktorá učiteľov oberá o čas a znechucuje im prácu.“ Školy budú, ako tvrdí bývalý minister školstva, zaťažované novými formálnymi povinnosťami, ako je zverejňovanie zápisníc z pedagogickej rady, rady školy aj školského parlamentu.

Rezort školstva uviedol, že príprave legislatívy predchádzali mesiace rokovaní s odbornou verejnosťou, zriaďovateľmi, školami aj ďalšími partnermi. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo minulý týždeň a aktuálne prebiehajú rozporové konania ku všetkým zásadným pripomienkam, ktoré boli uplatnené. „Ak mal bývalý minister školstva Ján Horecký k návrhu výhrady, prirodzeným priestorom na ich uplatnenie bolo práve medzirezortné pripomienkové konanie. Legislatívny proces ešte nie je ukončený, preto je prirodzené, že sa návrh zákona bude na základe výsledkov rozporových konaní a ďalšieho prerokovania ešte upravovať,“ spresnili z ministerstva školstva.

KDH podľa ministerstva školstva namiesto faktov ponúka svoje katastrofické scenáre a opakujúce strašenie. Ako príklad uviedlo optimalizáciu školskej siete, o ktorej sa diskutuje roky. „Dnešný stav nie je dlhodobo udržateľný. Malé školy dosahujú v priemere horšie výsledky a často nedokážu zabezpečiť kvalitné personálne ani odborné podmienky pre vzdelávanie. Cieľom ministerstva preto nie je rušiť školy, ale vytvoriť systém, v ktorom bude mať každé dieťa prístup ku kvalitnému vzdelávaniu bez ohľadu na to, kde žije,“ uviedli z ministerstva.

KDH plánuje proti predloženým zmenám postupovať konštruktívnou kritikou a snahou pomôcť systému. „V Národnej rade SR pripravíme k tejto legislatíve vlastné pozmeňujúce návrhy a budeme pokračovať v odborných rokovaniach s aktérmi vzdelávania aj relevantnými politickými stranami,“ dodal poslanec Národnej rady SR Gabriel Paľa (KDH).

Ministerstvo školstva poznamenalo, že KDH namiesto vecnej diskusie ponúka len strašenie. „Reformy školstva boli potrebné už celé roky, no práve pre nedostatok odvahy sa neustále odkladali. Je jednoduchšie prešľapovať na mieste, hovoriť všeobecné frázy, občas si aj protirečiť a odmietať každú zmenu, ako prevziať zodpovednosť za potrebné reformné rozhodnutia,“ uviedol rezort školstva. Zároveň doplnil, že ministerstvo školstva pod vedením Druckera „prináša systémové riešenia postavené na dátach - viac podpory pre deti priamo v školách, kvalitnejšie vzdelávanie, silnejšie školy, menšie regionálne rozdiely a efektívnejšie fungovanie školskej siete“. Slovenské školstvo podľa ministerstva nepotrebuje ďalšie roky všeobecných rečí, ale potrebuje odvahu robiť reformy.