FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Lídri vo vyhlásení spomínajú i ruské „hybridné operácie, sabotáže a pokusy o destabilizáciu našich spoločností“.
Autor TASR
Helsinki 16. decembra (TASR) - Lídri ôsmich európskych krajín sa v utorok zhodli, že obrana východnej hranice s Ruskom musí byť „okamžitou prioritou“ pre Európsku úniu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a tlačového vyhlásenia švédskej vlády.
„Situácia si vyžaduje okamžitú prioritizáciu východného krídla EÚ prostredníctvom koordinovaného a viacdoménového operačného prístupu,“ píše sa v deklarácii zo summitu východného krídla EÚ, podpísanej premiérmi Švédska, Estónska, Lotyšska, Poľska, Bulharska, Rumunska a Litvy.
Posilnenie obrany východného krídla by malo podľa premiérov zahŕňať pozemný bojový potenciál, obranu proti dronom, protivzdušnú a raketovú obranu, ochranu hraníc a kritickej infraštruktúry či vojenskú mobilitu.
„Rusko ostáva dnes, zajtra i v dohľadnej budúcnosti hrozbou pre celú Európu,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii fínsky premiér Petteri Orpo. „Rusko je najvýznamnejšou, priamou a dlhodobou hrozbou pre našu bezpečnosť, mier a stabilitu v euroatlantickej oblasti,“ potvrdili jeho slová v spoločnej deklarácií lídri ôsmich krajín EÚ.
„Strategický cieľ Ruska ostáva nezmenený: vytvoriť nárazníkovú zónu rozpínajúcu sa od regiónu Arktídy cez Pobaltie a Čierne more až k Stredozemiu. Východné krídlo EÚ a NATO je na popredí tejto hrozby, ale hrozba sa týka celého kontinentu,“ tvrdia premiéri.
Lídri vo vyhlásení spomínajú i ruské „hybridné operácie, sabotáže a pokusy o destabilizáciu našich spoločností“. „Pevne stojíme za Ukrajinou v jej snahách dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier a ostávame odhodlaní zvyšovať našu pomoc Ukrajine. Budeme pokračovať v úzkej spolupráci s našimi partnermi, na ktorých cielia ruské hybridné aktivity, najmä s Moldavskou republikou,“ napísali lídri s tým, že „ich bezpečnosť prispieva k našej bezpečnosti“.
„Situácia si vyžaduje okamžitú prioritizáciu východného krídla EÚ prostredníctvom koordinovaného a viacdoménového operačného prístupu,“ píše sa v deklarácii zo summitu východného krídla EÚ, podpísanej premiérmi Švédska, Estónska, Lotyšska, Poľska, Bulharska, Rumunska a Litvy.
Posilnenie obrany východného krídla by malo podľa premiérov zahŕňať pozemný bojový potenciál, obranu proti dronom, protivzdušnú a raketovú obranu, ochranu hraníc a kritickej infraštruktúry či vojenskú mobilitu.
„Rusko ostáva dnes, zajtra i v dohľadnej budúcnosti hrozbou pre celú Európu,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii fínsky premiér Petteri Orpo. „Rusko je najvýznamnejšou, priamou a dlhodobou hrozbou pre našu bezpečnosť, mier a stabilitu v euroatlantickej oblasti,“ potvrdili jeho slová v spoločnej deklarácií lídri ôsmich krajín EÚ.
„Strategický cieľ Ruska ostáva nezmenený: vytvoriť nárazníkovú zónu rozpínajúcu sa od regiónu Arktídy cez Pobaltie a Čierne more až k Stredozemiu. Východné krídlo EÚ a NATO je na popredí tejto hrozby, ale hrozba sa týka celého kontinentu,“ tvrdia premiéri.
Lídri vo vyhlásení spomínajú i ruské „hybridné operácie, sabotáže a pokusy o destabilizáciu našich spoločností“. „Pevne stojíme za Ukrajinou v jej snahách dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier a ostávame odhodlaní zvyšovať našu pomoc Ukrajine. Budeme pokračovať v úzkej spolupráci s našimi partnermi, na ktorých cielia ruské hybridné aktivity, najmä s Moldavskou republikou,“ napísali lídri s tým, že „ich bezpečnosť prispieva k našej bezpečnosti“.
