< sekcia

M. Patakyová: Zákon segregáciu zakazuje, no v školách stále pretrváva

Archívna snímka, Mária Patakyová. Foto: FOTO TASR - Pavel Neubauer

Od roku 2014 Slovensko za segregáciu v školách kritizuje podľa Pavelkovej aj Európska komisia. Ak sa stav nezlepší, hrozí mu žaloba.

Bratislava 9. júla (TASR) - Zákon segregáciu zakazuje, no v školách aj napriek tomu stále pretrváva. Vyplýva to z prieskumu Kancelárie verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej (nominantka Mosta-Híd), ktorý bol zameraný na prijatie opatrení zlepšujúcich vzdelávací systém. Prieskum, ktorý kancelária ukončila v máji, poukazuje na pretrvávajúcu segregáciu a diskrimináciu v školách. TASR o tom informovala poradkyňa pre médiá a komunikáciu Kancelárie verejnej ochrankyne práv Michaela Pavelková.

Od roku 2014 Slovensko za segregáciu v školách kritizuje podľa Pavelkovej aj Európska komisia. Ak sa stav nezlepší, hrozí mu žaloba.

Školská reforma podľa ombudsmanky nepriniesla evidentnú zmenu a ukončenie segregácie, a to aj napriek tomu, že školský zákon ju vyslovene zakazuje. Dôvodom je aj fakt, že jeho porušovanie nie je nijakým spôsobom sankcionované, uviedla Pavelková.

Ombudsmanka navrhovala zriadiť inštitúciu, ktorá by vyvodzovala zodpovednosť za porušenie zákazu a zároveň ukladala sankcie. "Zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie v školách, bez sankčného mechanizmu, nemôžem považovať za dostatočné riešenie," vysvetlila Patakyová. Sankcie za porušovanie zákazu by mohli podľa nej napomôcť, aby sa v praxi dôsledne rešpektoval.

S diskrimináciou a segregáciou v školách súvisia viaceré problémy, akými sú napríklad nevhodné diagnostické praktiky, chýbajúce povinné predškolské vzdelávanie či nedostatok pedagogických asistentov.

Metódy testovania a zaraďovania detí do špeciálnych škôl by mali podľa verejnej ochrankyne práv zohľadňovať kultúrne, jazykové a sociálne bariéry, ktorým čelia práve deti z marginalizovaných rómskych komunít. Dôsledkom nevhodnej diagnostiky sa tieto deti vzdelávajú zväčša v špeciálnych základných školách. Patakyová upozorňuje i na rediagnostiku, ktorá by sa mala vykonávať pravidelne, v zákonom stanovených lehotách.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa podľa nej snaží predchádzať nesprávnej praxi pri zaraďovaní detí do špeciálneho prúdu vzdelávania. V roku 2016 spustilo národný projekt Škola otvorená všetkým. Z hľadiska odstraňovania diskriminácie a segregácie v systéme vzdelávania ide o správny krok, poznamenala. Projekt je však naplánovaný do konca roka 2019 a preto je podľa nej otázne, či môže z dlhodobého hľadiska priniesť trvalý stav bez diskriminácie a segregácie.

Na to, aby boli deti pripravené vzdelávať sa v základných školách, navrhuje verejná ochrankyňa práv zaviesť povinnú predškolskú prípravu. S opatrením ministerstvo súhlasí, do praxe by mohlo prísť v roku 2019. "Trvám na tom, aby sa sieť materských škôl rozšírila a aby sa vytvorili predpoklady na rozvoj inkluzívneho vzdelávania už od toho najnižšieho stupňa vzdelávania," uviedla Patakyová.

Problémom je podľa nej tiež absencia vyučovania v jazyku, ktorému deti rozumejú, a teda v rómskom jazyku. Verejná ochrankyňa práv v minulosti navrhovala zabezpečiť vzdelávanie rómskych žiakov na prvom stupni odborníkmi v štátnom aj v materinskom jazyku.

Školský zákon však podľa ombudsmanky nedokáže odstrániť diskriminačné praktiky z bežnej školskej praxe. "Zmenu, ktorú v najlepšom záujme detí a spoločnosti očakávam rovnako ako Európska komisia, možno dosiahnuť skutočným pretavením právnych úprav do praxe a prerodom postojov všetkých tých, ktorí sa na zmenách v školstve podieľajú," uviedla.

Prax bola však v posledných rokoch, ako potvrdili nielen prieskumy rôznych inštitúcií, ale aj podnety adresované verejnej ochrankyni práv, postavená na klasickom modeli vzdelávania na Slovensku, ktorý nepracuje s "inakosťou", a to najmä v prípade rómskej menšiny.