Quantcast
< sekcia

M. Wiezik: CoFoE dospela k cieľom v súlade s Európskou zelenou dohodou

Na archívnej snímke europoslanec Michal Wiezik. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Európska únia (EÚ) je podľa europoslanca Wiezika nositeľom mnohých nových zelených trendov i smerov a apeluje na životné prostredie.

Bratislava 12. júna (TASR) - Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) dospela ku konštruktívnym cieľom a odporúčaniam, ktoré sú v súlade s Európskou zelenou dohodou. Povedal to europoslanec Michal Wiezik (Progresívne Slovensko) na záverečnom hodnotiacom podujatí ku CoFoE. Problémom vyplývajúcich z konferencie by sa podľa štátneho tajomníka envirorezortu Michala Kiču mala venovať vláda.

Európska únia (EÚ) je podľa Wiezika nositeľom mnohých nových zelených trendov i smerov a apeluje na životné prostredie. Dodal, že v záverečnej správe konferencie sa prvá kapitola venuje životnému prostrediu. Chce veriť, že to odzrkadľuje váhu tejto témy.

Europoslanec sa zároveň obával, že téma životného prostredia bude pre pandémiu a vojnu na Ukrajine odsunutá na "druhú koľaj". "Krízy, ktoré sme zažili úzko súvisia s klimatickou krízou, dokonca z nej vyplývajú. Došlo k tomu, aby sa rýchlejšie postupovalo k zeleným cieľom," podotkol Wiezik.

Poslankyňa Národnej rady SR Anna Zemanová (SaS) víta závery CoFoE, nie všetky názory sa však podľa nej dajú aplikovať do praxe. "Konferencia vyslala signál, že Európa je dobre orientovaná čo sa týka kvality životného prostredia, treba takto pokračovať, nevzdávať sa a nepodliehať krátkodobým víziám a riešeniam," poznamenala. Od EÚ očakáva, aby nemala len globálne výzvy, ale hľadela na jednotlivé štáty a na to, aké ekosystémové služby Únii ponúkajú. "Slovensko je mimoriadne bohatá krajina na prírodné zdroje a nie je to zohľadnené zo strany EÚ," skonštatovala Zemanová.

Na archívnej snímke poslankyňa NR SR Anna Zemanová (SaS).
Foto: TASR - Jaroslav Novák


Problémom, ktoré občania identifikovali, by sa mala venovať slovenská vláda ako najväčším výzvam pre životné prostredie. Ide o udržateľnosť, ochranu biodiverzity, zelenú infraštruktúru, zvyšovanie energetickej bezpečnosti, podporu obehového hospodárstva, informovanie a vzdelávanie o životnom prostredí a zmene klímy, priblížil Kiča.

Zároveň upozornil, že aj na ochrane životného prostredia sa v súčasnosti dá robiť dezinformačná kampaň. "Úlohou politikov je, aby sa opatrenia a prostriedky zelenej transformácie nestali predmetom dezinformácií. Ich úlohou je, aby obhajovali slovenské záujmy tak, aby sa dali splniť ciele," povedal Kiča. Je preto podľa neho potrebné, aby sa komunikovali a vysvetľovali napríklad ciele dosahovania klimatickej neutrality. Verí, že v budúcnosti nebude mať Slovensko také problémy, ako v iných krajinách, kde je politická debata o zelenej transformácii zneužívaná.

Lucia Szabová z Klimatickej koalície skonštatovala, že Slovensko spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky vyčnieva v tom, ako komunikuje klimatickú krízu. Kritizuje však, že sa o nej síce veľa rozpráva, ale reálnych opatrení je málo a emisie rastú. Problémom Slovenska pri riešení krízy je aj rezortizmus. "Všetko riešime oddelene," zhodnotila Szabová. Poukázala napríklad na európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré sú rozhádzané "kade-tade" a majú desať rôznych gestorov.