Varšava/Londýn/Bratislava 8. apríla (TASR) - Medzinárodný deň Rómov, ktorý pripadá na 8. apríla, si pripomíname už viac ako 30 rokov. Rozhodlo sa o tom v roku 1990 neďaleko Varšavy na štvrtom Svetovom kongrese Rómov organizovanom Medzinárodnou rómskou úniou (International Romani Union, IRU). Výber dňa súvisel s pripomenutím prvého celosvetového stretnutia Rómov, ktoré sa konalo od 8. apríla do 12. apríla 1971 v Orpingtone pri Londýne.

Tento v podstate prvý Svetový kongres Rómov (Romano kongreso lumiakro) sa stal prvým oficiálnym a jednotným politickým vystúpením Rómov. Na kongrese sa zúčastnili rómske delegácie zo 14 štátov, ktoré deklarovali svoj spoločný pôvod, etnické pomenovanie Róm a prihlásili sa ku krajine svojho pôvodu - Indii.

Účastníci prvého kongresu prijali zároveň rómsku zástavu: dovtedajšie dva pruhy - modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) doplnil v strede červený kruh, symbol Ašókskej čakry. Delegáti súčasne schválili medzinárodnú hymnu Geľem, geľem, pochádzajúcu zo starobylej piesne známej pôvodne v Rumunsku a Srbsku.

Delegáti založili tiež novú medzinárodnú organizáciu Rómov - Union Romani (Únia Rómov), ktorá zastupovala 71 rómskych organizácií z 21 štátov. V marci 1979 sa stala poradným orgánom Organizácie Spojených národov (OSN). V súčasnosti sa nazýva Medzinárodná rómska únia (International Romani Union, IRU).

Podkomisia OSN pre prevenciu diskriminácie uznala existenciu Rómov ako svojbytnej národnej etnickej skupiny v roku 1997. O dva roky neskôr sa Medzinárodná rómska únia stala členom sekcie mimovládnych organizácii pri OSN.

Rómovia sú druhou najpočetnejšiu menšinou v Slovenskej republike. V roku 1991 prijala slovenská vláda Zásady vládnej politiky k Rómom. Základnou tézou tohto dokumentu bolo uznanie etnickej svojbytnosti Rómov na úrovni ostatných menšín. Rómovia sa tak zrovnoprávnili s ostatnými národnostnými menšinami a počas sčítania obyvateľov v roku 1991 sa už bolo možné k tejto národnosti prihlásiť.

Podľa Tomáša Hrustiča z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) žijú Rómovia na Slovensku v rozličných podmienkach, situáciách a postaveniach, a preto je ťažké presne určiť aké je ich súčasné postavenie v slovenskej spoločnosti vo všeobecnosti. "Navyše na Slovensku žijú aj viaceré skupiny Rómov a aj naprieč týmito skupinami existuje veľa rozdielov. Ak by som sa mal predsa len pokúsiť o zovšeobecnenie, tak Rómov na Slovensku spája veľmi výrazné odmietanie zo strany majority, častá diskriminácia a systémový rasizmus naprieč všetkými úrovňami verejného života,“ uviedol pre TASR etnológ a antropológ Hrustič.

Aj preto je podľa neho dôležité pripomínať si Medzinárodný deň Rómov. "Aby sme si uvedomili rozmanitosť rómskych skupín, ktoré žijú na Slovensku a v Európe, aby sme upozornili na rozličné životné podmienky v ktorých Rómovia žijú a aby sme zdôraznili, že Rómovia sa aktívne zapájajú do spoločenského života na Slovensku naprieč profesiami. Rómovia sú totiž úspešní lekári, právnici, učitelia, umelci a rozhodne nielen muzikanti," zdôraznil Tomáš Hrustič.

Dôležitosť tohto dňa vidí aj v tom, že na Slovensku je ešte veľa Rómov, ktorí sa boja priznať k svojej identite, pretože majú skúsenosti so stigmatizáciou, nerovným zaobchádzaním a stereotypmi. "Ak hovorím o stereotypoch, tak nemyslím len tie negatívne - Rómovia sú často škatuľkovaní ako dobrí muzikanti a tanečníci a preto sa v tomto duchu často niesla väčšina osláv Medzinárodného dňa Rómov. Preto ma teší, že v ostatných rokoch sú pripomienky dňa Rómov rozmanitejšie a dáva sa priestor aj na iné aktivity – participáciu rómskej mládeže, organizujú sa odborné podujatia a diskusie, ktoré výrazne prispievajú k tejto rozmanitosti," uviedol pre TASR Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.