FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Tržby 100 najväčších výrobcov zbraní vzrástli v roku 2024 podľa SIPRI na rekordných 679 miliárd dolárov (približne 587 miliárd eur).
Autor TASR
Štokholm 1. decembra (TASR) — Najväčšie svetové zbrojovky zaznamenali v minulom roku nárast tržieb z predaja zbraní a služieb o 5,9 percenta, keďže zdrojom dopytu boli nielen vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy, ale aj rastúce vojenské výdavky mnohých krajín. Uvádza sa to v správe Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AP a DPA.
Tržby 100 najväčších výrobcov zbraní vzrástli v roku 2024 podľa SIPRI na rekordných 679 miliárd dolárov (približne 587 miliárd eur). Väčšina zisku zaznamenali spoločnosti so sídlom v Európe a Spojených štátoch, avšak k nárastu došlo po celom svete s výnimkou Ázie a Oceánie, kde problémy v čínskom zbrojárskom priemysle viedli k miernemu poklesu.
Lídrom naďalej zostávajú USA, keďže 39 spoločností v prvej stovke sídli práve tam, pričom 30 z nich – vrátane Lockheed Martin, Northrop Grumman a General Dynamics – zaznamenalo nárast ziskov. Ich kombinované tržby sa zvýšili o 3,8 percenta na 334 miliárd dolárov (približne 289 miliárd eur). SIPRI v tejto súvislosti poznamenal, že vývoj a výrobu ovplyvňujú „rozsiahle prieťahy a prekročenia rozpočtov“ týkajúce sa významných programov vedených USA.
Nárast ziskov zaznamenalo 23 z 26 spoločností so sídlom v Európe (okrem Ruska). Ich celkové príjmy vzrástli o 13 percent na 151 miliárd dolárov (približne 131 miliárd eur), čo bolo spôsobené dopytom súvisiacim s vojnou na Ukrajine a potenciálnou hrozbou zo strany Ruska.
Štyri nemecké spoločnosti – Rheinmetall (na 20. mieste), ThyssenKrupp (61. miesto), Hensoldt (62. miesto) a Diehl (67. miesto) – dosiahli nárast tržieb o 36 percent a dosiahli 14,9 miliardy dolárov (približne 13 miliárd eur).
Pozoruhodné zisky zaznamenal podľa AP holding Czechoslovak Group so sídlom v Prahe, ktorej príjmy vzrástli o 193 percent čiastočne vďaka muničnej iniciatíve českej vlády, cieľom ktorej je získanie delostreleckej munície pre Ukrajinu, ako aj ukrajinská spoločnosť JSC Ukrainian Defense Industry, ktorá dosiahla 41-percentný nárast.
Európske firmy investujú do nových výrobných kapacít, aby uspokojili rastúci dopyt. Jade Guiberteauová Ricardová zo SIPRI však varovala, že zaobstarávanie materiálov by sa mohlo stať problémom a potenciálne riziko predstavuje vzhľadom na vývozné obmedzenia Číny reštrukturalizácia dodávateľských reťazcov pre niektoré nerastné suroviny.
Dve ruské spoločnosti v zozname SIPRI, Rostech a United Shipbuilding Corporation, zaznamenali napriek sankciám, ktoré viedli k nedostatku komponentov, nárast príjmov z predaja zbraní o 23 percent na spolu 31,2 miliardy dolárov (približne 27 miliárd eur). Domáci dopyt bol podľa SIPRI dostatočný na to, aby kompenzoval klesajúci vývoz zbraní, hoci problémom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Príjmy zo zbraní vzrástli aj na Blízkom východe - tri izraelské spoločnosti v rebríčku zaznamenali 16-percentný nárast na 16,2 miliardy dolárov (približne 14 miliárd eur). Kritika izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy mala podľa výskumníčky SIPRI Zubaidy Karimovej evidentne „zanedbateľný vplyv na záujem o izraelské zbrane“.
SIPRI zaregistroval pokles príjmov z predaja zbraní v Ázii a Oceánii o 1,2 percenta na 130 miliárd dolárov, ktorý bol spôsobený desaťpercentným poklesom ziskov ôsmich čínskych spoločností na zozname. Stalo sa tak po tom, čo v viaceré obvinenia z korupcie pri nákupe zbraní viedli k oneskoreniu alebo zrušeniu dôležitých zmlúv.
Tržby 100 najväčších výrobcov zbraní vzrástli v roku 2024 podľa SIPRI na rekordných 679 miliárd dolárov (približne 587 miliárd eur). Väčšina zisku zaznamenali spoločnosti so sídlom v Európe a Spojených štátoch, avšak k nárastu došlo po celom svete s výnimkou Ázie a Oceánie, kde problémy v čínskom zbrojárskom priemysle viedli k miernemu poklesu.
Lídrom naďalej zostávajú USA, keďže 39 spoločností v prvej stovke sídli práve tam, pričom 30 z nich – vrátane Lockheed Martin, Northrop Grumman a General Dynamics – zaznamenalo nárast ziskov. Ich kombinované tržby sa zvýšili o 3,8 percenta na 334 miliárd dolárov (približne 289 miliárd eur). SIPRI v tejto súvislosti poznamenal, že vývoj a výrobu ovplyvňujú „rozsiahle prieťahy a prekročenia rozpočtov“ týkajúce sa významných programov vedených USA.
Nárast ziskov zaznamenalo 23 z 26 spoločností so sídlom v Európe (okrem Ruska). Ich celkové príjmy vzrástli o 13 percent na 151 miliárd dolárov (približne 131 miliárd eur), čo bolo spôsobené dopytom súvisiacim s vojnou na Ukrajine a potenciálnou hrozbou zo strany Ruska.
Štyri nemecké spoločnosti – Rheinmetall (na 20. mieste), ThyssenKrupp (61. miesto), Hensoldt (62. miesto) a Diehl (67. miesto) – dosiahli nárast tržieb o 36 percent a dosiahli 14,9 miliardy dolárov (približne 13 miliárd eur).
Pozoruhodné zisky zaznamenal podľa AP holding Czechoslovak Group so sídlom v Prahe, ktorej príjmy vzrástli o 193 percent čiastočne vďaka muničnej iniciatíve českej vlády, cieľom ktorej je získanie delostreleckej munície pre Ukrajinu, ako aj ukrajinská spoločnosť JSC Ukrainian Defense Industry, ktorá dosiahla 41-percentný nárast.
Európske firmy investujú do nových výrobných kapacít, aby uspokojili rastúci dopyt. Jade Guiberteauová Ricardová zo SIPRI však varovala, že zaobstarávanie materiálov by sa mohlo stať problémom a potenciálne riziko predstavuje vzhľadom na vývozné obmedzenia Číny reštrukturalizácia dodávateľských reťazcov pre niektoré nerastné suroviny.
Dve ruské spoločnosti v zozname SIPRI, Rostech a United Shipbuilding Corporation, zaznamenali napriek sankciám, ktoré viedli k nedostatku komponentov, nárast príjmov z predaja zbraní o 23 percent na spolu 31,2 miliardy dolárov (približne 27 miliárd eur). Domáci dopyt bol podľa SIPRI dostatočný na to, aby kompenzoval klesajúci vývoz zbraní, hoci problémom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Príjmy zo zbraní vzrástli aj na Blízkom východe - tri izraelské spoločnosti v rebríčku zaznamenali 16-percentný nárast na 16,2 miliardy dolárov (približne 14 miliárd eur). Kritika izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy mala podľa výskumníčky SIPRI Zubaidy Karimovej evidentne „zanedbateľný vplyv na záujem o izraelské zbrane“.
SIPRI zaregistroval pokles príjmov z predaja zbraní v Ázii a Oceánii o 1,2 percenta na 130 miliárd dolárov, ktorý bol spôsobený desaťpercentným poklesom ziskov ôsmich čínskych spoločností na zozname. Stalo sa tak po tom, čo v viaceré obvinenia z korupcie pri nákupe zbraní viedli k oneskoreniu alebo zrušeniu dôležitých zmlúv.
