Brusel 23. júna (TASR) - Nálada spotrebiteľov v eurozóne pokračovala v júni v raste, druhý mesiac po sebe. Napriek tomu nedosiahla úroveň, s akou počítali ekonómovia. Poukázal na to predbežný odhad, ktorý zverejnila Európska komisia. Informovali o tom agentúra Reuters a portál tradingeconomics.
Index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v júni -17,7 bodu. V máji predstavoval -19 bodov. To je výrazné zlepšenie spotrebiteľskej nálady, ekonómovia však očakávali ešte lepšie údaje a index na úrovni -17,5 bodu.
Nálada spotrebiteľov sa zlepšila aj v celej Európskej únii. Príslušný index dosiahol -17 bodov, čo oproti máju predstavuje zlepšenie o 1,2 bodu.
K zvýšeniu nálady spotrebiteľov došlo po poklese cien ropy v ostatných týždňoch, aj keď tie zostávajú stále o niečo vyššie, než boli pred útokom USA a Izraela na Irán koncom februára. Na druhej strane, aj napriek zlepšeniu dôvery spotrebiteľov v ekonomiku eurozóny a celej EÚ zostávajú indexy hlboko po dlhodobým priemerom.
Výrazne nižšie sú aj v porovnaní s ich hodnotou spred vojny na Blízkom východe. Vo februári dosiahol index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne aj EÚ oproti súčasnej úrovni hodnotu o viac než päť bodov vyššiu.
Pokles aktivity v súkromnom sektore eurozóny sa v júni spomalil
Aktivita v súkromnom sektore eurozóny pokračovala v júni v poklese, už tretí mesiac po sebe. Tempo poklesu sa však spomalilo, k čomu prispel miernejší pokles nových objednávok než v predchádzajúcom mesiaci. Informoval o tom portál Global Banking & Finance Review, ktorý zverejnil predbežné údaje spoločnosti S&P Global.
Kombinovaný index nákupných manažérov, ktorý zahrnuje aktivitu vo výrobnom sektore aj v sektore služieb, dosiahol v eurozóne v júni 49,5 bodu. V máji predstavoval 48,5 bodu. Index tak naďalej vykazuje pokles aktivity v sektore, keďže rast od poklesu oddeľuje hranica 50 bodov. Tempo poklesu sa však spomalilo.
Za pokračovaním poklesu sú najmä nové objednávky, ktoré klesli štvrtý mesiac v rade. Pokles bol však miernejší. Vo výrobe sa objednávky mierne zotavili, avšak to nestačilo na vykompenzovanie pokračujúceho poklesu nových objednávok v oblasti služieb.
Index nákupných manažérov vo výrobnom sektore klesol z 51,3 bodu v máji na 51,2 bodu. To stále znamená rast, aj keď ten sa mierne spomalil. Čiastkový index pre sektor služieb zasa vykázal pokračovanie poklesu aktivity, avšak miernejším tempom. Dosiahol 48,9 bodu oproti 47,7 bodu v máji.
Očakáva sa však, že spresnené údaje budú iné. Prieskum sa totiž uskutočnil z väčšej časti v období pred podpisom memoranda o porozumení medzi Iránom a USA, ktoré otvorilo cestu k rokovaniam o konečnej mierovej dohode medzi krajinami. Memorandum bolo podpísané 17. júna.
Výbor EP pre menové záležitosti prijal pozíciu k zavedeniu digitálneho eura
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru EP pre menové záležitosti v utorok prijali pozíciu k balíku o jednotnej mene, ktorý pozostáva z troch spisov, a odobrili pozíciu o zavedení digitálneho eura. Informuje o tom spravodajca TASR.
Za pozíciu o zavedení digitálneho eura sa vyslovilo 43 členov výboru, proti bolo 14 a jeden sa zdržal hlasovania.
V správe EP sa uvádza, že digitálne euro by bolo novou elektronickou formou peňazí vydávanou Európskou centrálnou bankou (ECB) a fungovalo by online aj offline. Online platby by sa spracovávali prostredníctvom systému založeného na účte. Offline platby by fungovali prostredníctvom lokálnych pamäťových zariadení.
Poslanci do digitálneho eura chcú zabudovať zásady ochrany súkromia už v štádiu návrhu a štandardného nastavenia súkromia. Ani ECB by nemala prístup k osobným identifikačným údajom.
Všetci poskytovatelia platobných služieb (PSP) vrátane bánk, poskytovateľov elektronických peňazí, pôšt a regulovaných poskytovateľov kryptoaktív by mohli distribuovať digitálne euro v celej EÚ. Väčšina podnikov by ho musela akceptovať. Výnimky sú navrhnuté pre samostatne zárobkovo činné osoby, malé podniky a mikropodniky. Mohli by ho používať aj návštevníci, turisti a v niektorých prípadoch aj ľudia žijúci mimo eurozóny.
Základné služby, ako otvorenie účtu, držanie a správa finančných prostriedkov a získanie aspoň jedného platobného nástroja, by boli bezplatné. PSP by mohli účtovať poplatky za dodatočné služby. Poplatky pre obchodníkov a medziposkytovateľov by boli obmedzené, zatiaľ čo offline platby by boli úplne bezplatné.
Na ochranu finančného systému by existoval limit na to, koľko digitálnych eur by mohol jednotlivec držať. Europoslanci navrhli, aby strop stanovila Európska komisia na základe odporúčaní ECB a aby sa prehodnocoval každé dva roky.
Podniky by nemali mať povolené držať digitálne eurá s výnimkou akumulácie prichádzajúcich platieb za 24 hodín. Digitálne euro by neprinášalo ani neúročilo žiadne úroky.
Pred spustením digitálneho eura by ECB mala dokončiť súbor pravidiel, vybudovať infraštruktúru, vykonať pilotné testy a doladiť pravidlá zodpovednosti. Zavádzanie by trvalo najmenej 24 mesiacov, čo by bankám, poskytovateľom a používateľom poskytlo čas na prípravu.
Za dokument o poskytovaní služieb digitálneho eura poskytovateľmi platobných služieb v členských štátoch mimo eurozóny zahlasovalo 43 poslancov, deväť bolo proti a šiesti sa zdržali. Ten by umožnil bankám a poskytovateľom platobných služieb z krajín EÚ mimo eurozóny distribuovať digitálne euro za rovnakých pravidiel, pričom ECB by si ponechala právomoc obmedziť prístup a používanie.
Tretí dokument o zákonnom platidle eurobankoviek a mincí odobrilo 46 poslancov, štyria boli proti a ôsmi sa zdržali. Ten by zaviazal krajiny eurozóny, aby udržiavali dostupnú hotovosť a mali plány pre prípady prerušenia digitálnych platieb. Podniky by nesmeli zakazovať hotovosť prostredníctvom odkazov „žiadna hotovosť“ alebo štandardných zmluvných podmienok.
Členské štáty by mali kontrolovať dostupnosť hotovosti, s dôrazom na zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, osoby s nízkymi príjmami a osoby bez bankového účtu.
Konečné znenie legislatívy bude potrebné ešte prerokovať s Radou EÚ.