Bratislava 27. októbra (TASR) - V súvislosti s umelou inteligenciou (AI) sa najčastejšie spomínajú výhody, o niečo menej sa hovorí o potenciálnych problematických aspektoch. Jedným z nich je takzvané scrapovanie pomocou AI botov, teda automatické získavanie dát z webov, typicky v prípadoch, keď používateľ vyhľadáva prostredníctvom AI modelu konkrétne informácie v otvorených zdrojoch.

Pre poskytovateľov webov to v mnohých prípadoch znamená extrémnu záťaž. „V praxi sme sa u jedného z našich klientov stretli s tým, že sa jeho web musel počas niekoľkých dní vyrovnať so 120.000 dopytmi od jediného AI bota,“ povedal Martin Michálek zo spoločnosti Pagespeed.ONE, ktorá sa zameriava na meranie a optimalizáciu rýchlosti webov.

„Keď sa napríklad používateľ spýta ChatGPT na niečo, čo vyžaduje prechádzanie internetu, model si obsah z webov sťahuje v reálnom čase. Bežne pri jednej otázke prejde aj desať stránok a viac, z toho niekoľko môže byť na jednom webe. Na bežnom zdieľanom webhostingu to môže spôsobiť krátke spomalenie alebo oneskorenie odpovedí pre ostatných návštevníkov,“ vysvetlil Ivan Sárközi z obchodného oddelenia poskytovateľa hostingu WEDOS.

To je pritom zásadný rozdiel oproti vyhľadávačom, ktoré stránku načítajú len raz. „Potom ju zaradia do indexu a ďalej pracujú s uloženými dátami. Jazykové modely ako ChatGPT žiadny index nemajú - pri každom dopyte sťahujú obsah znovu a znovu. To môže byť problém aj pri menších weboch,“ doplnil.

Niektoré konkrétne prípady pritom ukazujú, že správanie AI botov môže často niesť podobné znaky ako kybernetický útok. „Stretli sme sa s tým, že prístup z infraštruktúry AI modelu Claude bol natoľko intenzívny, že začal spomaľovať alebo aj krátkodobo odstavovať niekoľko webov na zdieľanom hostingu. Technicky to zodpovedalo menšiemu DDoS útoku, a tak k tomu pristupovali aj technici,“ uviedol Sárközi.

Problémom scrapovania býva, že k nemu často dochádza bez akéhokoľvek povolenia zo strany prevádzkovateľov webov. „Z právneho hľadiska môže scrapovanie zasahovať do autorských a súvisiacich práv, prípadne do práv k databázam, najmä v prípade takzvaného dolovania z textu a dát. Pri všeobecnejších formách scrapovania môže za určitých okolností dôjsť aj k porušeniu zmluvných podmienok, napríklad ak je prístup k službe viazaný na súhlas s nimi. Dochádzať môže aj k nekalej súťaži, ako je porušenie obchodného tajomstva alebo neoprávnené spracovanie osobných údajov,“ povedal Jiří Čermák z advokátskej kancelárie Jansa, Mokrý, Otevřel & partneři.

Niektoré weby a sociálne siete sa preto snažia scrapovanie zakázať, no podľa odborníkov im tento prístup môže paradoxne uškodiť, ako už ukázali prípady z minulosti. „V dávnych časoch podobne niektorí zakazovali prístup botom od Googlu. Až neskôr zistili, že ich konkurencia predbehla, pretože Google im prinášal cennú návštevnosť. Podobne je to teraz s novou vlnou AI botov na webe. Rozhodne neodporúčam paušálne zákazy a robte ich len v opodstatnených prípadoch,“ dodal Michálek.