Norimberg 31. marca (TASR) - Miera nezamestnanosti v Nemecku v marci v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom klesla 0,1 percentuálneho bodu na 6,4 %. Počet nezamestnaných sa znížil o 49.000 na 3,021 milióna, v porovnaní s marcom 2025 sa však zvýšil o 54.000. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá v utorok zverejnila údaje spolkového úradu práce (BA).

„Ako zvyčajne, jarné oživenie sa začína v marci, hoci tento rok bez výraznejšej dynamiky,“ uviedla riaditeľka úradu práce Andrea Nahlesová. Nezamestnanosť v Nemecku v posledných rokoch opäť stúpa v dôsledku hospodárskych ťažkostí krajiny, ktorá sa minulý rok len tesne vyhla tretiemu roku recesie po sebe. V marci poberalo hlavnú dávku v nezamestnanosti 1,104 milióna ľudí, čo je o 98.000 viac ako v rovnakom období minulého roka. Počet prijímateľov iných dávok podľa úradu práce medziročne klesol o 147.000 na 3,82 milióna. Mnohí príjemcovia podpory pracujú, sú však odkázaní na dodatočné príspevky, aby pokryli svoje životné náklady.

Dopyt po pracovnej sile sa stabilizoval na nízkej úrovni, pričom v marci úrady práce evidovali celkovo 638.000 voľných pracovných miest, čo je o 5000 menej ako pred rokom.

Nemecké podniky očakávajú, že vojna s Iránom zasiahne ich podnikanie

Približne 90 % priemyselných podnikov v Nemecku očakáva, že vojna na Blízkom východe negatívne ovplyvní ich podnikanie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá v utorok zverejnila výsledky prieskumu ekonomického inštitútu Ifo.

„Konflikt má priamy vplyv na priemysel, ale predovšetkým spôsobuje veľkú neistotu,“ uviedol Klaus Wohlrabe, vedúci prieskumov v inštitúte Ifo. Mnohé spoločnosti sa v nasledujúcich mesiacoch podľa neho pripravujú na dodatočnú záťaž.

Obavy zo zvýšených cien energií má 78 % firiem, zatiaľ čo 36 % hlásilo problémy s dodávkami surovín a medziproduktov v dôsledku narušenej logistiky. Takmer štvrtina (24 %) podnikov očakáva pokles dopytu na kľúčových exportných trhoch. Mnohé spoločnosti evidujú finančné riziká vrátane zvýšených nákladov na prepravu a poistenie.

„Výsledky prieskumu jasne ukazujú, že hospodárske dôsledky vojny s Iránom sa prejavujú už teraz a situácia by sa mohla ešte zhoršiť,“ uviedol Wohlrabe.

Nemecký verejný dlh v roku 2025 vzrástol na 2,84 bilióna eur

Nemecký štátny dlh sa v minulom roku výrazne zvýšil. Podľa výpočtov, ktoré zverejnila v utorok nemecká centrálna banka (Bundesbank), vzrástol o 144 miliárd na 2,84 bilióna eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Dlh centrálnej vlády vrátane mimorozpočtových fondov sa zvýšil o ďalších 107 miliárd eur. Táto suma sa v porovnaní s rokom 2024, keď dosiahla 36 miliárd eur, takmer strojnásobila. Zvýšilo sa aj zadlženie spolkových krajín, obcí a fondov sociálneho zabezpečenia. Pomer dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP) vzrástol o 1,3 percentuálneho bodu na 63,5 %. To znamená, že Nemecko rovnako ako väčšina krajín eurozóny už šiesty rok po sebe prekročilo 60-percentný limit stanovený v Maastrichtskej zmluve.

Dlh najväčšej európskej ekonomiky naposledy klesol pod túto hranicu v roku 2019, keď dosiahol 58,7 % HDP. V nasledujúcich rokoch verejné financie zaťažili miliardové výdavky súvisiace s pandémiou a energetickou krízou, ktorú vyvolala vojna na Ukrajine.

Vzhľadom na ambiciózne výdavkové plány nemeckej vlády v oblasti obrany a infraštruktúry možno očakávať, že pomer dlhu k HDP v nasledujúcich rokoch ďalej porastie. Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) dosahuje takzvaný celkový maastrichtský deficit výšku 119 miliárd eur. Rozdiel v porovnaní s nárastom zadlženosti vysvetľuje centrálna banka tým, že časť nových dlhov bola použitá na vytvorenie finančných aktív. Tieto sa do deficitu nezapočítavajú.