Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. júl 2024Meniny má Drahomír
< sekcia

Obec Čerenčany sa rozvíja pomocou grantov i vlastných prostriedkov

Bývalá fara, ktorú chce samospráva obce zrekonštruovať a zriadiť v nej pamätnú izbu významného dejateľa, evanjelického farára Samuela Kollára v obci Čerenčany v okrese Rimavská Sobota 10. novembra 2017. Foto: TASR/Branislav Caban

Zo svojho rozpočtu sa chystá rekonštruovať kamerový systém.

Čerenčany 11. novembra (TASR) – Granty i prostriedky z vlastného rozpočtu využíva na svoj rozvoj obec Čerenčany v okrese Rimavská Sobota. Podľa slov starostky Zuzany Študencovej sa v prípade nutnosti nebránia ani úverom, mnohé veci sa však snažia skôr realizovať z vlastných zdrojov.

„Zo svojho rozpočtu sa chystáme rekonštruovať kamerový systém. Ponúkali nám totiž inštalovanie piatich kamier v obci za 100.000 eur, pričom iba samotná spoluúčasť by bola 5000 eur. Sami však za 8000 až 10.000 eur dokážeme nainštalovať minimálne 12 nových kamier,“ podotkla starostka s tým, že ich počet bude nakoniec snáď ešte vyšší, keďže je možné, že budú monitorovať i čistiareň odpadových vôd. Ako dodala, z vlastných zdrojov postupne obnovujú i obecný rozhlas a verejné osvetlenie.

Ďalšou oblasťou, ktorej sa v obci aktuálne venujú, je cestná infraštruktúra. „Minulý rok sme z vlastných zdrojov vyasfaltovali Záhradnú ulicu. Teraz uvažujeme o úvere, aby sme na budúci rok vyasfaltovali Novú ulicu. V súčasnosti totiž nie sú vhodné výzvy na čerpanie grantov na takúto rekonštrukciu, ale ľudia na spomínanej ulici, ktorá bola doteraz vždy len vysypaná šotolinou, si už zaslúžia dobrú cestu,“ vysvetlila Študencová.

Jedným z ďalších plánov rozvoja je podľa nej rekonštrukcia miestnej fary a kostola i jeho okolia. „Keď k nám prídu návštevníci, tak miestnu kúriu si nemôžu pozrieť, pretože je v areáli tunajšieho reedukačného centra. Najväčším lákadlom a pýchou našej obce by bol zrekonštruovaný a sprístupnený evanjelický kostol, ako aj zriadenie pamätnej izby dejateľa Samuela Kollára v miestnej fare,“ načrtla starostka.

Doplnila tiež, že v tejto súvislosti by na oddych mohol slúžiť aj pozemok v okolí kostola, z ktorého by bol park, venovaný S. Kollárovi. „Bol totiž i ovocinárom, staral sa o ovocné stromy. Z časti pozemku by sme teda vytvorili sad a v druhej časti oddychovú zónu,“ objasnila Študencová. Evanjelický kostol, fara aj okolitý pozemok sú však podľa jej slov vo vlastníctve evanjelického cirkevného zboru a. v. v Čerenčanoch a oni budú mať hlavné slovo o budúcom využití.

Za jeden z najväčších problémov Čerenčian považuje podľa vlastných slov nedostatok ľudí na aktivačné práce. „Naša obec je skôr takou raritou v okrese Rimavská Sobota, pretože je tu nízka miera nezamestnanosti. Mladí ľudia tieto obecné práce nebudú robiť a starší už nevládzu. Dokopy máme použiteľných len troch až štyroch pracovníkov. Je tu pritom veľa verejných priestranstiev, o ktoré sa staráme,“ povedala starostka. Obec prevádzkuje kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd, čo si tiež vyžaduje prácu aktivačných pracovníkov.

V obci pôsobí päť väčších podnikateľských subjektov, ktoré sú etablované prevažne v areáli bývalého roľníckeho družstva a v jeho blízkosti. Podľa Študencovej okrem zamestnávania ľudí pomáhajú i samotnej obci. „Keď napríklad máme problém s malotraktorom či naším požiarnickým vozidlom, urobia nám servis. Pomáhajú nám však aj v iných oblastiach,“ priblížila.

Najväčším zamestnávateľom v Čerenčanoch je špedičná firma Albema, ktorá zamestnáva okolo 55 pracovníkov. „Pochádzam z Čerenčian a od detstva som bol zvyknutý, že ľudia na dedine si pomáhajú. Chcel som preto radšej zostať prostým vidiečanom a anonymita mesta, kde som pár rokov žil, mi nevyhovovala. Som rád, že som tu a môžem dedine pomôcť,“ vysvetlil majiteľ a konateľ firmy Peter Májoš dôvod, pre ktorý sa rozhodol podnikať v obci.

Zriadenie sídla firmy v dedine bolo podľa neho tým najlepším rozhodnutím. „Mal som obavy, či obec nejako nebudeme obmedzovať, napríklad zvýšenou dopravou, ale tie sa našťastie nepotvrdili. Naše autá sú aj tak väčšinou stále vonku,“ dodal Májoš s tým, že priestory v Čerenčanoch ho navyše vyjdú lacnejšie ako v meste a ľahšia je podľa neho i spolupráca so samosprávou.


Reedukačné centrum pomáha deťom s poruchami správania sa



Zabezpečenie komplexnej odbornej starostlivosti, prevýchovy a vzdelávania detí s poruchami správania sa, asociálnym vývinom a trestnou činnosťou je poslaním Reedukačného centra (RC) v Čerenčanoch v okrese Rimavská Sobota, ktoré v tejto obci pod rôznymi názvami funguje od roku 1966. Ako TASR povedala jeho riaditeľka Beáta Bodnárová, v starostlivosti majú deti, u ktorých boli zistené také nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, že ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedla k náprave.

„Snažíme sa vytvárať pozitívnu prosociálnu atmosféru, vyvážený systém práv a povinností a usilujeme sa o zmenu postojov, správania a konania detí. Našou snahou je tiež vytvárať a formovať vzájomné vzťahy pedagógov a detí so zameraním na pozitívne prijatie dieťaťa pedagógom so všetkými nedostatkami a prejavmi. Zároveň hľadáme možnosti pozitívnej motivácie pre deti,“ priblížila riaditeľka.

Ako pokračovala, nie vždy sa im darí, že dieťa prijme ponúkané možnosti a riešenia. „Často sa stáva, že sa postaví do opozície. Odmieta ponúkané riešenia, ide svojou cestou,“ vysvetlila Bodnárová a doplnila, že potom sa u detí objavuje negativizmus, pasivita, verbálna i fyzická agresivita, ako aj odmietanie či úteky.

„Reedukačné centrá sú momentálne na okraji záujmu spoločnosti. Avšak je potrebné vyzdvihnúť dôležitosť týchto zariadení. Pretože spoločnosť do nich ukladá deti, ktoré sa už nedarí zvládnuť v domácom či školskom prostredí, ktorých správanie sa dlhodobo vymyká norme. Ide hlavne o deti, ktoré už predtým opakovane dostali možnosť zmeniť svoje správanie, postoj a konanie, prešli cez pokusy rodičov, starých rodičov, učiteľov, výchovných poradcov, pedagogicko-psychologické poradne, psychológov a niektorí i psychiatrov,“ podotkla riaditeľka.

Aj preto je podľa jej slov práca v reedukačnom centre veľmi náročná. „Každým dňom sú pedagógovia, ale i ostatní zamestnanci, ktorí sa podieľajú na chode zariadenia, viac a viac unavení, demotivovaní, znechutení. Cítia sa vyhorení. Dôvodom je na jednej strane nízke ohodnotenie, na strane druhej kladenie vysokých požiadaviek na psychickú odolnosť a pedagogickú odbornosť, a v konečnom dôsledku aj na slabú spoluprácu všetkých zainteresovaných strán, vrátane rodiny,“ dodala.

RC v Čerenčanoch má kapacitu 56 klientov, ktorí sú rozdelení do siedmich výchovných skupín. Spočiatku pôvodný Detský výchovný ústav fungoval len v priestoroch starého kaštieľa, ktorý v minulosti patril rodine veľkostatkára Zmeškala. Po znárodnení sa stal majetkom štátu. V roku 1977 sa postupne začalo pracovať na rozsiahlych opravárenských a rekonštrukčných prácach na všetkých budovách ústavu.

Neskôr bola zrealizovaná prístavba internátu s kapacitou 24 detí, ktorá bola v roku 1990 dokončená spolu so školskou jedálňou, telocvičňou a školskými dielňami. Svojpomocne bol vybudovaný nový športový areál a skleník, vysadený ovocný sad a rozšíril sa školský pozemok. V roku 2007 bola ukončená rekonštrukcia pôvodného kaštieľa, ktorý v súčasnosti slúži na ubytovanie dvoch dievčenských skupín.

Aktívnymi spolkami v obci sú hasiči, OZ Čerienka a drobnochovatelia



Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ), občianske združenie (OZ) Čerienka a v rámci neho ženská spevácka skupina Čerenčianka, ako aj Základná organizácia Slovenského zväzu chovateľov (ZO SZCH). To sú podľa slov starostky obce Čerenčany (okres Rimavská Sobota) Zuzany Študencovej najusilovnejšie spolky, ktoré v ich dedine pôsobia a aktívne sa podieľajú na verejnom živote.

„Náš DHZ je veľmi aktívny a boli sme jednou z dvoch obcí, ktoré tu v okolí dostali ako prvé nové požiarnické autá. Niektorí aktívni členovia nám však odchádzajú na vysoké školy a mladšia generácia nemá až taký vzťah k dobrovoľníctvu. Napriek tomu sa nám tento rok podarilo vyškoliť pre účely DHZ 12 nových členov,“ uviedla starostka, podľa ktorej sú medzi nimi zastúpení ľudia zo všetkých ulíc obce.

„DHZ v Čerenčanoch existuje od roku 1933. V súčasnosti máme okolo 80 členov,“ doplnil člen výboru DHZ Pavel Kučerák s tým, že ich zbor zaznamenal úspechy i v hasičskom športe. „V roku 2011 naši dorastenci dokonca obsadili prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska (MS) v Dubnici nad Váhom. Úspešní boli i naši muži v okresných súťažiach a Gemerskom pohári, ako aj naše dievčatá, ktoré boli v roku 2001 na MS druhé a niekoľkokrát sa stali majsterkami kraja,“ podotkol.

V obci funguje aj ZO SZCH, založená v roku 1977. „Svoju činnosť zameriava hlavne na chov čistokrvných zvierat, králikov, holubov a hydiny. Už vyše 30 rokov vo výstavnom areáli v Čerenčanoch organizujú výstavu drobných zvierat. Sme radi, že máme v obci takýchto aktívnych drobnochovateľov, vďaka ktorým k nám na každoročné výstavy chodia i návštevníci z iných regiónov,“ zdôraznila Študencová.

Viaceré projekty a akcie v obci pravidelne realizuje OZ Čerienka, ktoré funguje od roku 2003, a v súčasnosti má približne 35 členov. „Podieľame sa na podujatiach ako Čerenčiansky kotlík, fašiangy, karnevaly pre deti, Mikuláš, Čarovné Vianoce či Deň Zeme. Organizujeme i športové dni pre deti a Deň detí v obci,“ vymenovala štatutárka OZ Iveta Očenášová.

Ako pokračovala, najväčšími projektmi združenia boli svojpomocné vybudovanie multifunkčného ihriska, ohniska a pódia pri futbalovom ihrisku. Okrem toho sa im pred niekoľkými rokmi s pomocou Nadácie Orange podarilo vydať i vlastnú kuchársku knihu s názvom Dobroty starej mamy. „Zozbierali sme klasické staré recepty od našich senioriek a mala celkom pekný úspech. Uvažujeme preto o jej dotlačení,“ poznamenala Očenášová.

Na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach reprezentuje obec spevácka skupina Čerenčianka, ktorá vznikla pred ôsmimi rokmi. „Najprv nás bolo jedenásť, v súčasnosti je nás sedem a aktuálne máme nového harmonikára. Náš repertoár tvoria piesne z celého Slovenska a v Čerenčanoch vystupujeme napríklad počas dožiniek, dní obce či kladenia vatier,“ povedala vedúca Čerenčianky Anastázia Výbošteková.

Okrem toho však Čerenčianka podľa jej slov účinkuje i na podujatiach v iných obciach Rimavskosobotského okresu. „Bývajú to aj tri vystúpenia počas mesiaca. Spievame napríklad jubilantom či počas rôznych obecných akcií,“ zakončila Výbošteková.

V obci vznikli v posledných desaťročiach štyri nové ulice



Štyri nové ulice s niekoľkými desiatkami domov vznikli v obci Čerenčany pri Rimavskej Sobote počas posledných približne 30 rokov. V 80. rokoch 20. storočia ako prvá pribudla Nová ulica a v 90. rokoch vznikla ďalšia - Rybárska. Posledné dve ulice, M. Krna a J. Kanku boli vybudované po roku 2000, vďaka čomu podľa slov starostky Zuzany Študencovej vzrástol počet obyvateľov na súčasných 547.
"Na týchto dvoch posledných uliciach vzniklo celkovo približne 30 domov. V územnom pláne však máme aj výstavbu ďalších ulíc," priblížila starostka s tým, že záujem ľudí o bývanie v Čerenčanoch stále pretrváva a v poslednom období nebolo v žiadnej inej dedine v okolí Rimavskej Soboty postavených viac nových obydlí.

"Ľudia z mesta vyhľadávajú tiché a pokojnejšie bývanie. My sme v blízkosti okresného mesta, vzdialení len štyri kilometre, a do obce sa dostanete vlakom aj autobusom. Sú tu všetky inžinierske siete vrátane kanalizácie s vlastnou čističkou odpadových vôd. Je tu i dobré zloženie obyvateľstva a navyše nie sme pri hlavnej ceste," vymenovala prednosti Čerenčian starostka.

Hoci do dediny prišlo v dôsledku intenzívnej výstavby bývať veľa nových obyvateľov, žiadne veľké konflikty medzi nimi a starousadlíkmi nevznikli. "Je poznať istý odstup. Tým, že oni sú akoby novou komunitou, sú medzi sebou viac zomknutí a robia si aj spoločné stretnutia a posedenia," uviedla starostka s tým, že na druhej strane sa však zapájajú aj do života obce a prichádzajú na športové a spoločenské podujatia.


Obec získala názov podľa čereňa, druhu rybárskej siete


Čereň, teda druh rybárskej siete, je základom názvu obce Čerenčany v Rimavskosobotskom okrese, ktorej dejiny sa oficiálne datujú od roku 1344. Vtedy bola prvýkrát spomenutá v písomných prameňoch a od tých čias sa uvádza ako Cseren, Csereny, Cherenchen či Cserenedény. Uvedené označenia spomína miestny dejateľ Samuel Kollár, ktorý v Čerenčanoch pôsobil ako evanjelický farár a ich dejiny i opis zhrnul v krátkej monografii z roku 1823, ktorá vyšla v zborníku Solennia Učenej spoločnosti malohontskej.

Etymológiu pomenovania obce na základe rybárskej siete spomína aj súčasný historik Leon Sokolovský vo svojej knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. „V Čerenčanoch vyrábali, prípadne pri rybolove používali špeciálne siete – čerene,“ konkretizuje historik. Vo svojom diele tiež spomína hrnčiarsku tradíciu v obci, keďže spolu s okolitými dedinami tvorila jednu z dvoch hrnčiarskych oblastí Malohontu. Uvádza tiež roľnícke hospodárstva, takzvané majere, ktoré sú podľa jeho slov v Čerenčanoch doložené začiatkom 20. storočia.

Územie obce však bolo osídlené i v staroveku, o čom svedčia napríklad výsledky archeologického výskumu, ktorý v Čerenčanoch realizoval archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. „Pri výstavbe príjazdovej komunikácie bolo objavené doposiaľ neevidované sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej – sídlisko pilinskej a kyjatickej kultúry. Počas výstavby rodinného domu na novoobjavenom sídlisku bol odkrytý objekt sídliskového charakteru (odpadová jama), v ktorom bolo zistené torzo hlineného prstencovitého podstavca pod amforu,“ priblížil Botoš.

Historickou zaujímavosťou Čerenčian je dôvod zriadenia nového cintorína, ku ktorému došlo začiatkom 18. storočia. Vo svojom diele o tom opäť písal S. Kollár. „Čerenčany zastihla nemoc, mor, ktorá spôsobila taký úbytok obyvateľstva, že v obci ostalo len málo obyvateľov. Cintorín, ktorý bol povedľa kostola, sa čoskoro zaplnil a pretože jamy, do ktorých pochovávali, už nekopali dosť hlboké, všade na okolí sa šíril taký zápach, že ten cintorín prestali používať,“ vysvetlil dejateľ. Nový cintorín následne zriadili na miernej vyvýšenine nad dedinou a na pochovávanie slúži dodnes.

Najvýznamnejšou osobnosťou Čerenčian je spomínaný Samuel Kollár, ktorý v tejto obci žil od roku 1803 a zaslúžil sa o postavenie obecného kostola, fary i školy. Je pochovaný na miestnom cintoríne, kde je súčasťou jeho hrobu empírový liatinový pylón. „Je to jedna z našich troch významných národných kultúrnych pamiatok, ktoré máme v obci. Ďalšími dvomi sú Zmeškalovská kúria a evanjelický kostol,“ uviedla starostka Čerenčian Zuzana Študencová.

V dedine pôsobili tiež náboženskí spisovatelia Matej Bahíľ a Juraj Bahíľ. Rodákom z Čerenčian je právnik, publicista a národnokultúrny pracovník Miloš Krno a Ján Kanka, po ktorých sú pomenované dve nové ulice v obci. „Aj týmto spôsobom sa snažíme zachovávať našu obecnú históriu. Okrem tohto uvažujeme aj o vytvorení knihy, v ktorej by boli zachytené spomienky starších obyvateľov,“ dodala starostka.