FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Približne 50 miliárd Sk z privatizácie SPP sa malo použiť na splatenie štátneho dlhu.
Autor TASR
Bratislava 17. marca (TASR) – Dvadsať rokov uplynie v piatok 18. marca odvtedy, kedy predstavitelia slovenskej vlády podpísali so zástupcami konzorcia investorov - Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom zmluvu o predaji 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) za cenu 130 miliárd Sk (2,7 miliardy USD).
Zmluva bola podpísaná na základe rozhodnutia vlády vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu zo 14. marca 2002. Vládny kabinet vyhlásil tender na predaj 49 percent akcií SPP 30. augusta 2001. Prevod akcií a prostriedkov bol ukončený v polovici júna 2002 po tom, keď obchod preverila Európska komisia (EK) a Protimonopolný úrad (PMÚ) SR.
Ruhrgas a Gaz de France získali manažérsku kontrolu nad SPP 11. júla 2002. Následne boli prevedené v Stredisku cenných papierov (SCP) po 24,5 percenta akcií SPP z Fondu národného majetku (FNM) SR na spoločnosti Ruhrgas a GdF International. Kúpna cena za akcie vo výške 2,7 miliardy USD bola rovnako v tom čase prevedená prostredníctvom londýnskej pobočky americkej investičnej banky JP Morgan (agent pre viazaný účet) na účet FNM.
Zahraničné konzorcium dvoch spoločností mohol na základe dvojročnej opcie na kúpu 16,3 percenta akcií od Ruhrgasu a Gaz de France doplniť aj ruský Gazprom. Ten mal právo na tretinu zo 49 percentného balíka, ale akcie mu mali byť prevedené až po splatení dlhu svojim dvom partnerom.
Podľa informácií slovenskej vlády v čase vyhlásenia tendra nenašiel Gazprom dostatočnú likviditu a akcie preto kúpili zvyšní dvaja členovia. Gazpromu bola ponúknutá dvojročnú opcia na jeho podiel. Nakoniec sa viackrát predlžovaná opcia 31. decembra 2005 skončila, keď Gazprom svoj nárok nevyužil. V rámci opčnej zmluvy bolo možné, že ruská strana za akcie sčasti zaplatí aj dodávkami plynu.
Konzorcium francúzskeho Gaz de France, nemeckého Ruhrgasu a ruského Gazpromu vzišlo v tendri o 49 percent akcií SPP víťazne spomedzi 38 záujemcov z 13 krajín. Poradcom pri predaji bola spoločnosť Credit Suisse First Boston (CSFB). V priebehu tendra bolo oslovených 38 spoločností, najviac - až 12 z USA. Ďalších päť malo sídlo v Nemecku, tri v Taliansku a Holandsku, po dve vo Francúzsku, Rakúsku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Po jednej spoločnosti v Slovinsku, Nórsku, Rusku, Portugalsku a v Belgicku.
Približne 50 miliárd Sk z privatizácie SPP sa malo použiť na splatenie štátneho dlhu. Výnos z predaja 25 percent akcií (zhruba 61 miliárd Sk) mal ísť zase na reformu dôchodkového systému a 4,1 miliardy Sk na náhradu obciam za prostriedky vložené do plynofikácie.
Pôvodné konzorcium nakoniec z SPP odišlo v roku 2013, kedy jeho podiel prevzal nový minoritný akcionár, český Energetický a průmyslový holding (EPH). V súvislosti s touto transakciou došlo k viacerým zmenám v majetkovej štruktúre SPP. Od roku 2014 je 100-percentným vlastníkom materskej spoločnosti plynární Slovenská republika. Súkromný spolumajiteľ vlastní podiely vo viacerých dcérskych spoločnostiach SPP.
Zmluva bola podpísaná na základe rozhodnutia vlády vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu zo 14. marca 2002. Vládny kabinet vyhlásil tender na predaj 49 percent akcií SPP 30. augusta 2001. Prevod akcií a prostriedkov bol ukončený v polovici júna 2002 po tom, keď obchod preverila Európska komisia (EK) a Protimonopolný úrad (PMÚ) SR.
Ruhrgas a Gaz de France získali manažérsku kontrolu nad SPP 11. júla 2002. Následne boli prevedené v Stredisku cenných papierov (SCP) po 24,5 percenta akcií SPP z Fondu národného majetku (FNM) SR na spoločnosti Ruhrgas a GdF International. Kúpna cena za akcie vo výške 2,7 miliardy USD bola rovnako v tom čase prevedená prostredníctvom londýnskej pobočky americkej investičnej banky JP Morgan (agent pre viazaný účet) na účet FNM.
Zahraničné konzorcium dvoch spoločností mohol na základe dvojročnej opcie na kúpu 16,3 percenta akcií od Ruhrgasu a Gaz de France doplniť aj ruský Gazprom. Ten mal právo na tretinu zo 49 percentného balíka, ale akcie mu mali byť prevedené až po splatení dlhu svojim dvom partnerom.
Podľa informácií slovenskej vlády v čase vyhlásenia tendra nenašiel Gazprom dostatočnú likviditu a akcie preto kúpili zvyšní dvaja členovia. Gazpromu bola ponúknutá dvojročnú opcia na jeho podiel. Nakoniec sa viackrát predlžovaná opcia 31. decembra 2005 skončila, keď Gazprom svoj nárok nevyužil. V rámci opčnej zmluvy bolo možné, že ruská strana za akcie sčasti zaplatí aj dodávkami plynu.
Konzorcium francúzskeho Gaz de France, nemeckého Ruhrgasu a ruského Gazpromu vzišlo v tendri o 49 percent akcií SPP víťazne spomedzi 38 záujemcov z 13 krajín. Poradcom pri predaji bola spoločnosť Credit Suisse First Boston (CSFB). V priebehu tendra bolo oslovených 38 spoločností, najviac - až 12 z USA. Ďalších päť malo sídlo v Nemecku, tri v Taliansku a Holandsku, po dve vo Francúzsku, Rakúsku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Po jednej spoločnosti v Slovinsku, Nórsku, Rusku, Portugalsku a v Belgicku.
Približne 50 miliárd Sk z privatizácie SPP sa malo použiť na splatenie štátneho dlhu. Výnos z predaja 25 percent akcií (zhruba 61 miliárd Sk) mal ísť zase na reformu dôchodkového systému a 4,1 miliardy Sk na náhradu obciam za prostriedky vložené do plynofikácie.
Pôvodné konzorcium nakoniec z SPP odišlo v roku 2013, kedy jeho podiel prevzal nový minoritný akcionár, český Energetický a průmyslový holding (EPH). V súvislosti s touto transakciou došlo k viacerým zmenám v majetkovej štruktúre SPP. Od roku 2014 je 100-percentným vlastníkom materskej spoločnosti plynární Slovenská republika. Súkromný spolumajiteľ vlastní podiely vo viacerých dcérskych spoločnostiach SPP.
