Oslo 9. júna (TASR) - V roku 2025 sa odohrával na svete najväčší počet ozbrojených konfliktov od konca druhej svetovej vojny. Vo výročnej správe vydanej v utorok na to upozornil Inštitút pre výskum mieru v Osle (PRIO), podľa ktorého tiež došlo k nárastu zaznamenaných útokov na civilistov. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

V minulom roku prebehlo na svete 65 ozbrojených konfliktov, do ktorých bol zapojený aspoň jeden štát. Je to najviac od roku 1946. Štúdia pracovala s údajmi zhromaždenými Uppsalskou univerzitou vo Švédsku. Rozlišuje tri hlavné typy organizovaného násilia: konflikty, do ktorých je zapojený aspoň jeden štát, neštátne konflikty a jednostranné násilie páchané na civilistoch.

Stúpol aj počet medzištátnych konfliktov. Oproti roku 2024 sa podľa PRIO zdvojnásobil na osem. V roku 2025 došlo k trom pohraničným konfliktom medzi Pakistanom a Afganistanom, Pakistanom a Indiou a Thajskom a Kambodžou. PRIO tiež zaznamenal konflikty s potenciálom regionálnej eskalácie: útoky Spojených štátov a Izraela na Irán a konflikty medzi Izraelom, Britániou a USA s jemenskými povstalcami húsíami. Okrem pokračujúcej vojny Ruska proti Ukrajine výskumníci tiež označili za inváziu aj útoky Izraela na Sýriu po páde režimu Bašára Asada.

„Bohužiaľ, pozitívnych vecí nie je veľa,“ povedala vedúca výskumu Siri Aas Rustadová. „Zvyčajne sa mi podarí z výsledkov vyťažiť aspoň niečo pozitívne, ale tento rok sú tie čísla šokujúce,“ poznamenala.

Rok 2025 bol podľa štúdie tretím najsmrteľnejším rokom od konca studenej vojny. Približne 245.000 úmrtí priamo súviselo s bojovými operáciami alebo politickým násilím – z toho takmer 76.500 bolo pripísaných útokom zameraným priamo na civilistov, čo je v porovnaní s rokom 2024 nárast o 14.200.

Príčinou prudkého nárastu počtu civilných obetí je vojna v Sudáne, ktorú proti sebe vedú armáda a polovojenské sily. Obliehanie a masakry v meste Fášir v sudánskom regióne Dárfúr si podľa PRIO vyžiadali približne 60.000 obetí.

Od konca studenej vojny došlo k väčšiemu krviprelievaniu len v rokoch 1994 a 2021, a to v dôsledku genocídy v Rwande a vojny v etiópskom regióne Tigraj.

„V posledných piatich či šiestich rokoch sme svedkami toho, že prebieha naraz niekoľko veľkých konfliktov, ktoré akoby sa vzájomne nahrádzali. Svet nemá ani chvíľku oddych,“ povedala Rustadová. „A to je rozdiel oproti minulosti – táto nepretržitá vysoká intenzita konfliktov na celom svete,“ skonštatovala.

Najväčší počet konfliktov, až 29, zaznamenal nórsky inštitút v Afrike. Nasledujú Ázia, Blízky východe, Amerika a Európa.

Rustadová označila, za jednu z najagresívnejších krajín sveta Izrael, pričom poukázala na jeho útoky voči Pásmu Gazy, Sýrii, Libanonu, Iránu a jemenským povstalcom húsíom. Návrat prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu podľa nej navyše priniesol „nielen útoky a eskaláciu násilia, ale aj obchodné bariéry“.

„Spolupráca sa obmedzuje. Bezpečnostná rada OSN v súčasnosti nefunguje. Svet sa stáva oveľa viac polarizovaným,“ uzavrela.