Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Ako podotkli, generálna prokuratúra má zo zákona silné a priame nástroje dozoru nad vyšetrovaním.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. februára (TASR) - Policajný zbor (PZ) zásadne odmieta, že by systematicky zlyhával pri vyšetrovaní korupcie. Reagoval tak na tvrdenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku na stredajšej tlačovej konferencii. Jeho vyhlásenia považuje za neodborné a nepodložené. TASR o tom informovali z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ.
„Za celý uplynulý rok nebolo ani vedenie Policajného zboru, ani príslušné špecializované útvary zo strany generálnej prokuratúry oficiálne upozornené na systémové nedostatky, ktoré dnes verejne odprezentoval na tlačovej konferencii,“ uviedli.
Ako podotkli, generálna prokuratúra má zo zákona silné a priame nástroje dozoru nad vyšetrovaním. Má podľa nich možnosť dávať záväzné pokyny, rušiť nezákonné rozhodnutia a vyžadovať nápravu. „Ak by skutočne dochádzalo k zlyhaniam v boji proti korupcii, prokuratúra mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať. To sa však nestalo. Do dnešného dňa nedostal Policajný zbor žiadnu písomnú výzvu, analýzu, pokyn ani kontrolný záver, na základe ktorého generálny prokurátor odprezentoval toto fakticky nepodložené verejné vyhlásenie,“ doplnili.
Zároveň tvrdia, že generálna prokuratúra nemá presné štatistické ukazovatele objasňovania trestnej činnosti, ktorou sa polícia zaoberá. Pozornosť upriamili aj na to, že špecializované útvary PZ vyšetrujú aj prípady, ktoré sú pod dozorom nezávislého orgánu: európskej prokuratúry EPPO.
Generálna prokuratúra podľa nich disponuje zákonnými nástrojmi na dozor, usmerňovanie aj nápravu v konkrétnych veciach. „Ak by dochádzalo k systémovým zlyhaniam, mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať v reálnom čase, nie dodatočne prostredníctvom zvolanej tlačovej konferencie,“ podotkli.
Verejné obviňovanie PZ bez predchádzajúcej odbornej komunikácie s orgánmi činnými v trestnom konaní nepovažujú za korektné ani zodpovedné. Takéto vyjadrenia podľa nich oslabujú nielen políciu, ale podkopávajú dôveru verejnosti v orgány činné v trestnom konaní ako celok.
„Boj proti korupcii si vyžaduje fakty, spoluprácu a zodpovednosť, nie verejné výčitky bez predchádzajúcej snahy o profesionálnu kooperáciu a opory v oficiálnych krokoch. Policajný zbor je pripravený viesť odbornú diskusiu o konkrétnych prípadoch a opatreniach,“ zdôraznili. Odmietli tvrdenia, ktoré podľa nich ignorujú fakty, zákonné kompetencie a spochybňujú reálne výsledky práce polície.
Ako príklad uviedli konanie polície pri stredajšom zásahu v okrese Topoľčany, ktorý sa týka korupcie v jednej z nemocníc. Aj tento skutok podľa nich dokazuje, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím systematicky a intenzívne venuje odhaľovaniu a vyšetrovaniu korupčnej trestnej činnosti nielen na najvyšších stupňoch verejnej moci, ale aj tam, kde priamo zasahuje do života občanov a bezprostredne sa ho dotýka.
V roku 2025 ÚBOK napríklad realizoval rozsiahle vyšetrovanie zamerané na rozloženie zločineckej skupiny pôsobiacej na východnom Slovensku. V rámci tohto prípadu boli stíhané nielen násilné trestné činy, ale aj závažná korupčná trestná činnosť. Obvinenie bolo v tejto veci vznesené aj aktívnemu príslušníkovi Policajného zboru. V priebehu vyšetrovania bol doposiaľ zaistený majetok v celkovej hodnote približne 3.300.000 eur.
ÚBOK v minulom roku takisto zadokumentoval žiadané úplatky v celkovej výške 924.820 eur. Vyšetrovateľmi ÚBOK bolo za závažnú korupčnú trestnú činnosť obvinených 31 fyzických osôb a tri právnické osoby. „Ostatnú korupčnú trestnú činnosť vyšetrovali aj jednotlivé krajské riaditeľstvá Policajného zboru, kde boli obvinené ďalšie fyzické osoby,“ uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek. Dodal, že boj proti korupcii patrí medzi hlavné priority Policajného zboru.
Žilinka na stredajšej tlačovej konferencii informoval, že počet stíhaných osôb pre korupciu sa po reorganizácii PZ znížil o desiatky percent. Ako priblížil, v roku 2025 klesol počet návrhov na podanie obžaloby v porovnaní s rokom 2024 približne o 70 percent. Zároveň skonštatoval, že zmeny v Trestnom zákone a reorganizácia polície sa nepodarili. V roku 2025 podľa neho nebol odhalený ani jeden prípad korupcie na najvyšších miestach v štáte.
„Za celý uplynulý rok nebolo ani vedenie Policajného zboru, ani príslušné špecializované útvary zo strany generálnej prokuratúry oficiálne upozornené na systémové nedostatky, ktoré dnes verejne odprezentoval na tlačovej konferencii,“ uviedli.
Ako podotkli, generálna prokuratúra má zo zákona silné a priame nástroje dozoru nad vyšetrovaním. Má podľa nich možnosť dávať záväzné pokyny, rušiť nezákonné rozhodnutia a vyžadovať nápravu. „Ak by skutočne dochádzalo k zlyhaniam v boji proti korupcii, prokuratúra mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať. To sa však nestalo. Do dnešného dňa nedostal Policajný zbor žiadnu písomnú výzvu, analýzu, pokyn ani kontrolný záver, na základe ktorého generálny prokurátor odprezentoval toto fakticky nepodložené verejné vyhlásenie,“ doplnili.
Zároveň tvrdia, že generálna prokuratúra nemá presné štatistické ukazovatele objasňovania trestnej činnosti, ktorou sa polícia zaoberá. Pozornosť upriamili aj na to, že špecializované útvary PZ vyšetrujú aj prípady, ktoré sú pod dozorom nezávislého orgánu: európskej prokuratúry EPPO.
Generálna prokuratúra podľa nich disponuje zákonnými nástrojmi na dozor, usmerňovanie aj nápravu v konkrétnych veciach. „Ak by dochádzalo k systémovým zlyhaniam, mala nielen možnosť, ale aj povinnosť konať v reálnom čase, nie dodatočne prostredníctvom zvolanej tlačovej konferencie,“ podotkli.
Verejné obviňovanie PZ bez predchádzajúcej odbornej komunikácie s orgánmi činnými v trestnom konaní nepovažujú za korektné ani zodpovedné. Takéto vyjadrenia podľa nich oslabujú nielen políciu, ale podkopávajú dôveru verejnosti v orgány činné v trestnom konaní ako celok.
„Boj proti korupcii si vyžaduje fakty, spoluprácu a zodpovednosť, nie verejné výčitky bez predchádzajúcej snahy o profesionálnu kooperáciu a opory v oficiálnych krokoch. Policajný zbor je pripravený viesť odbornú diskusiu o konkrétnych prípadoch a opatreniach,“ zdôraznili. Odmietli tvrdenia, ktoré podľa nich ignorujú fakty, zákonné kompetencie a spochybňujú reálne výsledky práce polície.
Ako príklad uviedli konanie polície pri stredajšom zásahu v okrese Topoľčany, ktorý sa týka korupcie v jednej z nemocníc. Aj tento skutok podľa nich dokazuje, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím systematicky a intenzívne venuje odhaľovaniu a vyšetrovaniu korupčnej trestnej činnosti nielen na najvyšších stupňoch verejnej moci, ale aj tam, kde priamo zasahuje do života občanov a bezprostredne sa ho dotýka.
V roku 2025 ÚBOK napríklad realizoval rozsiahle vyšetrovanie zamerané na rozloženie zločineckej skupiny pôsobiacej na východnom Slovensku. V rámci tohto prípadu boli stíhané nielen násilné trestné činy, ale aj závažná korupčná trestná činnosť. Obvinenie bolo v tejto veci vznesené aj aktívnemu príslušníkovi Policajného zboru. V priebehu vyšetrovania bol doposiaľ zaistený majetok v celkovej hodnote približne 3.300.000 eur.
ÚBOK v minulom roku takisto zadokumentoval žiadané úplatky v celkovej výške 924.820 eur. Vyšetrovateľmi ÚBOK bolo za závažnú korupčnú trestnú činnosť obvinených 31 fyzických osôb a tri právnické osoby. „Ostatnú korupčnú trestnú činnosť vyšetrovali aj jednotlivé krajské riaditeľstvá Policajného zboru, kde boli obvinené ďalšie fyzické osoby,“ uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek. Dodal, že boj proti korupcii patrí medzi hlavné priority Policajného zboru.
Žilinka na stredajšej tlačovej konferencii informoval, že počet stíhaných osôb pre korupciu sa po reorganizácii PZ znížil o desiatky percent. Ako priblížil, v roku 2025 klesol počet návrhov na podanie obžaloby v porovnaní s rokom 2024 približne o 70 percent. Zároveň skonštatoval, že zmeny v Trestnom zákone a reorganizácia polície sa nepodarili. V roku 2025 podľa neho nebol odhalený ani jeden prípad korupcie na najvyšších miestach v štáte.
