Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Odkaz Barbarskej noci je podľa organizátorov spomienky aktuálny aj dnes, keď sa objavujú snahy obmedzovať slobodu prejavu sofistikovanejšími spôsobmi.
Autor TASR
Poprad 14. apríla (TASR) - Na cintoríne v popradskej mestskej časti Veľká si v utorok pripomenuli obete Barbarskej noci. Spomienku zorganizovalo Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) a organizácia Politickí väzni - Zväz protikomunistického odboja pri Pamätníku obetiam komunizmu. František Bednár zo SZBPV upozornil, že udalosť patrí k najtemnejším kapitolám moderných slovenských dejín. Cieľom pietnej spomienky nie je podľa neho len spomínať na minulosť, ale aj vyzvať súčasnú generáciu k ochrane slobody.
„Počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval mužské rehole a kláštory v celom Československu,“ upozornil Bednár, podľa ktorého je Deň nespravodlivo stíhaných významným, no často opomínaným míľnikom našich dejín. V priebehu jedinej noci bolo na Slovensku bez súdneho rozhodnutia internovaných viac ako 1100 rehoľníkov zo 76 kláštorov. Odvliekli ich do sústreďovacích táborov v Pezinku, Hronskom Beňadiku či Podolínci, zatiaľ čo štát konfiškoval a drancoval cirkevný majetok.
Mária Dvorčáková z organizácie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja a dcéra politického väzňa pripomenula, že na tragické udalosti z apríla 1950 by sa nemalo zabúdať. „Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať. Ja mladej generácii neprajem, aby prežili to, čo sme prežívali my. Môj otec bol v lágri v uránovej bani takmer tri roky, rudu triedil holými rukami. Dostal sa tam, pretože mu pripisovali Levočskú vzburu, ale aj z nenávisti. Bol v ľudovej skupine a 1. mája 1949 povedal, že komunistom hrať nebude. Šiesteho júla však bol hrať na Mariánskej hore, a to bola jeho skaza,“ uviedla Dvorčáková.
Barbarská noc bola súčasťou systematickej likvidácie cirkvi v Československu. Komunistický režim označil cirkev za nepriateľa a rozhodol sa ju odstrániť z verejného života. Tieto represie zasiahli aj podtatranský región, kde sa obyvatelia postavili na obranu kňazov. V obci Šuňava a jej okolí 15 mladých ľudí z Popradu a Spišskej Belej - najmladší mal len 17 rokov - odsúdili za účasť v kresťanskej Bielej légii na celkovo 122 rokov väzenia. Napriek likvidácii kláštorov sa však komunistickému režimu nepodarilo zničiť rehoľný život. V podmienkach útlaku vznikla takzvaná tajná cirkev, ktorá unikala kontrole štátu.
Odkaz Barbarskej noci je podľa organizátorov spomienky aktuálny aj dnes, keď sa objavujú snahy obmedzovať slobodu prejavu sofistikovanejšími spôsobmi. „Náboženskú slobodu často považujeme za samozrejmosť, hoci v minulosti bola tvrdo potláčaná. Kázne kňazov už nekontrolujú cirkevní tajomníci - no mnohí si ani neuvedomujú, aká krehká táto sloboda môže byť,“ uzavrel Bednár s tým, že Barbarská noc zostáva mrazivým mementom toho, kam môže viesť nenávisť voči náboženskej slobode a ľudskej dôstojnosti.
„Počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 komunistický režim násilne zlikvidoval mužské rehole a kláštory v celom Československu,“ upozornil Bednár, podľa ktorého je Deň nespravodlivo stíhaných významným, no často opomínaným míľnikom našich dejín. V priebehu jedinej noci bolo na Slovensku bez súdneho rozhodnutia internovaných viac ako 1100 rehoľníkov zo 76 kláštorov. Odvliekli ich do sústreďovacích táborov v Pezinku, Hronskom Beňadiku či Podolínci, zatiaľ čo štát konfiškoval a drancoval cirkevný majetok.
Mária Dvorčáková z organizácie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja a dcéra politického väzňa pripomenula, že na tragické udalosti z apríla 1950 by sa nemalo zabúdať. „Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať. Ja mladej generácii neprajem, aby prežili to, čo sme prežívali my. Môj otec bol v lágri v uránovej bani takmer tri roky, rudu triedil holými rukami. Dostal sa tam, pretože mu pripisovali Levočskú vzburu, ale aj z nenávisti. Bol v ľudovej skupine a 1. mája 1949 povedal, že komunistom hrať nebude. Šiesteho júla však bol hrať na Mariánskej hore, a to bola jeho skaza,“ uviedla Dvorčáková.
Barbarská noc bola súčasťou systematickej likvidácie cirkvi v Československu. Komunistický režim označil cirkev za nepriateľa a rozhodol sa ju odstrániť z verejného života. Tieto represie zasiahli aj podtatranský región, kde sa obyvatelia postavili na obranu kňazov. V obci Šuňava a jej okolí 15 mladých ľudí z Popradu a Spišskej Belej - najmladší mal len 17 rokov - odsúdili za účasť v kresťanskej Bielej légii na celkovo 122 rokov väzenia. Napriek likvidácii kláštorov sa však komunistickému režimu nepodarilo zničiť rehoľný život. V podmienkach útlaku vznikla takzvaná tajná cirkev, ktorá unikala kontrole štátu.
Odkaz Barbarskej noci je podľa organizátorov spomienky aktuálny aj dnes, keď sa objavujú snahy obmedzovať slobodu prejavu sofistikovanejšími spôsobmi. „Náboženskú slobodu často považujeme za samozrejmosť, hoci v minulosti bola tvrdo potláčaná. Kázne kňazov už nekontrolujú cirkevní tajomníci - no mnohí si ani neuvedomujú, aká krehká táto sloboda môže byť,“ uzavrel Bednár s tým, že Barbarská noc zostáva mrazivým mementom toho, kam môže viesť nenávisť voči náboženskej slobode a ľudskej dôstojnosti.
