Arizona/Bratislava 30. júna (TASR) - Išlo o prvú haváriu dopravných lietadiel v histórii civilného letectva s viac ako 100 obeťami. Nad americkým Veľkým kaňonom (Grand Canyon) sa zrazili dve lietadlá spoločností Trans World Airlines (TWA) a United Airlines (UA). Zrážka nastala po tom, čo sa piloti lietadiel snažili vyhnúť búrke a poskytnúť pasažierom lepší výhľad na kaňon.

Od havárie lietadiel, po ktorej prišlo k zmenám v bezpečnostných opatreniach leteckej doprave, uplynie v utorok 30. júna 70 rokov. Kongres Spojených štátov amerických (USA) v reakcii schválil modernizáciu leteckej kontroly. Zaviedli sa tzv. čierne skrinky, vznikla nezávislá federálna agentúra - Federal Aviation Agency, dnešný Federálny úrad pre letectvo (Federal Aviation Administration, FAA).

V sobotu v 30. júna 1956 odštartovali z letiska v Los Angeles dve dopravné lietadlá - Douglas DC-7 spoločnosti UA a Lockheed L-1049 Super Constellation spoločnosti TWA. Douglas DC-7 mieril do Chicaga a Lockheed viezol pasažierov do Kansas City.

V osudný deň sedelo na palube lietadla spoločnosti TWA 65 cestujúcich. Letu velil Jack Gandy, skúsený pilot TWA, ktorý mal za sebou viac ako 15.000 letových hodín a 177-krát letel medzi Los Angeles a Kansas City. Na palube boli tiež dve letušky, prvý dôstojník James Ritner a palubný inžinier Forrest Breyfogle, teda spolu 70 ľudí.

Veliteľom lietadla Douglas DC-7 bol tiež dlhoročný pilot Robert Shirley s 17.000 letovými hodinami. Na palube sa nachádzal aj prvý dôstojník Robert Harms, palubný inžinier Gerard Fiore, dve letušky a 53 cestujúcich. Celkovo sa v stroji spoločnosti UA nachádzalo 58 ľudí.

Ako prvé odštartovalo lietadlo TWA smerujúce do Kansas City. Letové dráhy oboch strojov sa mali prekrížiť v blízkosti Veľkého kaňonu na línii Painted Desert (Maľovaná púšť). Aj letové plány počítali s prekrížením dráh, ale lietadlá mala oddeľovať vzdialenosť 2000 stôp. Obe lietadlá sa však stretli vo výške 21.000 stôp a 30. júna 1956 sa zrazili.

V čase, keď lietadlá prelietali ponad kaňon bola búrka. Piloti sa rozhodli búrkové mraky obletieť a zároveň cestujúcim dopriať výhľad na krásy kaňonu. Kapitán Lockheedu sa vyhýbal búrke po ľavej strane, pričom pilot stroja Douglas DC-7 obchádzal mraky vpravo.

Krídlo lietadla UA odrezalo chvost stroja spoločnosti TWA, ktoré sa následne strmhlav zrútilo na dno kaňonu. Douglas DC-7 v dôsledku straty ľavého krídla prudko zatočil doľava a vo výške 15.000 stôp sa rozbilo o skalnú stenu. Zomrelo všetkých 128 ľudí, ktorí sa nachádzali na palubách lietadiel. Kolízia bola vôbec prvá v histórii civilného letectva, pri ktorej umrelo viac ako 100 osôb.

Identifikácia obetí bola pre extrémne násilný charakter nárazov a následný požiar mimoriadne obmedzená. Zo 128 obetí sa podarilo pozitívne identifikovať približne 30 tiel, pričom sa využívali vtedajšie forenzné metódy, najmä analýza odtlačkov prstov a osobné predmety.

Legislatívu o modernizácii vzdušných ciest, ktorá mala zabezpečiť lepšiu bezpečnosť civilných letov, schválila americká vláda už v roku 1957. Od leteckých spoločností sa začalo vyžadovať, aby ich lietadlá boli vybavené zapisovačom letových údajov - známou čiernou skrinkou. V roku 1957 vznikla aj nezávislá federálna agentúra - Federal Aviation Agency, dnešný Federálny úrad pre letectvo (Federal Aviation Administration, FAA), ktorý zodpovedá za komplexnú reguláciu a dohľad nad všetkými aspektmi civilného letectva.

Spojené štáty výrazne zainvestovali do modernizácie zariadení, ktoré riadia či koordinujú lety. Z letových máp vymizli aj všetky miesta, kde bola zodpovednosť iba na pilotoch a na tom, čo sú schopní vidieť. Pred historickou haváriou sa totiž nezriedka lietalo na základe vizuálnych pravidiel - podľa princípu vidieť a byť videný.

Po ukončení vyšetrovania väčšinu trosiek oboch lietadiel ponechali vo Veľkom kaňone až do roku 1976, keď ich odstránili pomocou vrtuľníkov. Na okraji kaňonu, ktorý tvorí podstatnú časť Národného parku Veľký kaňon, sa nachádza aj tabuľa, ktorá pripomína leteckú tragédiu z roku 1956.