Quantcast
< sekcia

Deti na Slovensku dosahujú vo finančnej gramotnosti priemerné hodnoty

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Dôvodom výsledkov je fakt, že rodičia sa deťom v téme peňazí venujú sporadicky a predovšetkým v teoretickej rovine.

Bratislava 20. septembra (TASR) - Deti na Slovensku dosahujú vo finančnej gramotnosti priemerné výsledky. Zaostávajú v teoretických vedomostiach aj v praktických skúsenostiach. Teoretické vedomosti im chýbajú najmä v oblasti chápania sporení a úverov. Najmenej skúseností majú s platbou kartou, výberom hotovosti a čítaním výpisu z účtu. Ukázal to prieskum 365.bank.

Dôvodom výsledkov je fakt, že rodičia sa deťom v téme peňazí venujú sporadicky a predovšetkým v teoretickej rovine. Úlohu však zohráva aj výuka na školách. Tie nedokážu dostatočne pokrývať finančné vzdelávanie, ani vyrovnávať nerovnosť vo vedomostiach odvíjajúcu sa od socio-ekonomického statusu. Tieto rozdiely sú na Slovensku najväčšie zo všetkých krajín OECD hodnotených v rámci PISA testovania.

V oblasti finančných tém s otázkami ohľadne sporenia či úverov zodpovedalo správne 46 % detí. Približne 67 % detí sa lepšie orientovalo v téme finančných pojmov. Podľa Pavla Baboša z prieskumnej agentúry 2muse je jednou z hlavných príčin fakt, že väčšina rodičov sa deťom v téme peňazí venuje len sporadicky, a to hlavne v teoretickej rovine.

Na druhej strane je podľa jeho slov domáce zázemie najčastejším zdrojom získavania informácií o peniazoch. Vyjadrilo sa tak takmer každé dieťa vo veku od 11 do 15 rokov. Ďalšími dôležitými zdrojmi sú učitelia, kamaráti aj internet. Približne 77 % detí uviedlo, že ich s peniazmi naučili narábať práve rodičia. Šesť z desiatich žiakov sa odvoláva na vyučovanie v rámci existujúcich predmetov. Naopak, 43 % rodičov sa prikláňa k tomu, že škola sa až tak nevenuje finančnému vzdelávaniu.

"Vzdelávanie by malo byť prioritou každej vyspelej krajiny. Reforma školstva a celého vzdelávacieho systému je na Slovensku nevyhnutná. Žiaľ, finančná gramotnosť je oblasť, ktorá doteraz nebola prioritou, no jej zanedbanie môže mať v budúcnosti fatálne následky. My banky vidíme, že aj dospelým ľuďom chýbajú často základy. Nadmerne sa zadlžujú, nevytvárajú si dostatočnú finančnú rezervu. Samostatnou oblasťou je chýbajúca digitálna finančná gramotnosť, v dôsledku ktorej bývajú ľudia obeťou zneužitia a rôznych internetových podvodov," konštatoval riaditeľ banky Andrej Zaťko.

Podľa jeho slov by malo byť preto finančné vzdelávanie podchytené už v detstve. Banky vedia byť nápomocné svojimi digitálnymi riešeniami. Tie by mali priniesť deťom potrebné vedomosti. Zároveň by mali poskytnúť najmä chýbajúce praktické skúsenosti, vďaka čomu môžu byť významnou súčasťou procesu ich finančného vzdelávania.

Školy by mali kompenzovať nedostatok informácií v rodine, a tým stierať socio-ekonomické rozdiely. "Súčasný stav na strane slovenského školstva je spôsobený viacerými faktormi, predovšetkým zlým systémovým nastavením, nedostatočnými vedomosťami či zručnosťami v oblasti výučby finančnej gramotnosti a nepostačujúcou časovou dotáciou na tieto témy. Zároveň ide o prierezovú tému, ktorej efekt znižuje veľký objem učiva. Výučba tiež neposkytuje dostatok priestoru na medzipredmetovosť a praktické aktivity. Problémom je aj nedostatočné vzdelávanie súčasných a budúcich pedagógov," povedala lektorka a školiteľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová. Riešením tejto situácie je podľa jej slov kurikulárna reforma školstva, väčší dôraz na finančnú gramotnosť vo výučbe či vzdelávanie existujúcich, ako aj budúcich učiteľov.