< sekcia

Putin navrhol nahradiť globálnu Wikipediu ruskou alternatívou

Ruský prezident Vladimir Putin, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Podľa ruských zdrojov ruská vláda chce do roku 2022 na vytvorenie novej online encyklopédie vyčleniť 1,7 miliardy rubľov (24,11 milióna eur).

Moskva 6. novembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin navrhuje vytvoriť ruskú alternatívu k internetovej encyklopédii Wikipedia, ktorá by obsahovala "hodnoverné informácie".

Putin to navrhol v utorok na stretnutí vládnej Rady pre ruský jazyk, uviedla tlačová agentúra RIA Novosti. Dodal, že tvorcovia ruskej on-line encyklopédie by mohli vychádzať z Veľkej ruskej novej encyklopédie, ktorá v papierovej podobe vychádzala postupne v rokoch 2007 - 2014.

Podľa ruských zdrojov ruská vláda chce do roku 2022 na vytvorenie novej online encyklopédie vyčleniť 1,7 miliardy rubľov (24,11 milióna eur).

Ruskojazyčná verzia Wikipedie obsahuje 1,5 milióna hesiel. V roku 2015 ju ruské úrady na istý čas zakázali. Ako dôvod uviedli, že správcovia Wikipedie odmietli zmazať heslo týkajúce sa návodu na výrobu drogy na báze konope.

Minulý týždeň začal v Rusku platiť kontroverzný zákon o "zvrchovanom/suverénnom internete", ktorý úradom dáva väčšie právomoci kontrolovať dianie na internete. Kremeľ túto novinku - RuNet - prezentuje ako nástroj ochrany pred počítačovými útokmi, zatiaľ čo časť verejnosti i odborníci ju považujú za nový spôsob cenzúry.

Kremeľ tiež tvrdí, že nechce čakať na to, ako Spojené štáty odstrihnú Rusko od zvyšku sveta, čo by mohlo spôsobiť i krach ruskej ekonomiky.

Ruská vláda deklarovala, že nechce byť závislá od globálneho internetu a chce mať jeho oddelenú ruskú a globálnu časť s tým, že "kanály" spájajúce tieto dva internety majú byť kontrolované a všetky uzly a servery budú na ruskom území. V prípade potreby sa tak Rusko môže odpojiť od zvyšku sveta bez väčších strát. Rusko zároveň plánuje vytvoriť aj vlastný systém pre názvy domén, ktorý má byť nezávislý od zvyšku sveta.

Všetky náklady spojené s budovaním ruskej internetovej siete sú uhrádzané vládou a pohybujú sa vo výške okolo 650 miliónov eur.