< sekcia

Mikulec: Skupina k voľbe šéfa PZ rieši aj budúcu podobu polície

Na snímke minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO) Foto: TASR - Martin Baumann

Mikulec zopakoval, že po odchode Milana Lučanského z vedenia policajného zboru bude mať PZ vedenie.

Bratislava 16. júla (TASR) - Pracovná skupina na Ministerstve vnútra (MV) SR, ktorá sa zaoberá aj voľbou policajného prezidenta, rieši tiež víziu, ako by mal vyzerať policajný zbor (PZ) do roku 2024. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Podľa ministra už majú jasnú predstavu, ako by mala prebiehať voľba policajného prezidenta, no detaily ešte nechcel konkretizovať.

"Máme predstavu, veľmi aktívne funguje pracovná skupina, ktorá sa tomuto venuje, nielen voľbe prezidenta policajného zboru, ale aj iným témam týkajúcim sa kariérneho poriadku, vízie, ako by mal vyzerať policajný zbor do roku 2024. Pracovná skupina je zložená zo zástupcov všetkých zložiek policajného zboru," povedal Mikulec s tým, že v skupine sú aj odborári i zástupcovia výkonných zložiek.

Mikulec zopakoval, že po odchode Milana Lučanského z vedenia policajného zboru bude mať PZ vedenie. "Zatiaľ máme stále túto vec otvorenú, pretože ešte nie je prvý september, ale myslím si, že aj keby k tomu došlo, že pán Lučanský odíde v septembri, policajný zbor určite neostane bez vedenia," priblížil.

Koncepcia fungovania polície sa podľa ministra zaoberá aj kamerovými systémami. "Je to jedna z vecí, ktorá prebieha, a súvisí to aj s tou koncepciou. Nemalo by zmysel teraz nakupovať kamery pre niektoré útvary, keď sa možno organizácia policajného zboru zmení. Je to na stole, rieši sa to v súlade s ďalšími inými projektami," povedal s tým, že na ministerstve riešia aj chýbajúcu výstroj, výzbroj či autá. "Priemerný vek áut je deväť rokov," upozornil s tým, že predchádzajúce vedenie podľa neho nezačalo ani výberové konanie na výber nových vozidiel.

Prezident policajného zboru Milan Lučanský koncom júna oznámil svoj odchod z funkcie, o uvoľnenie zo služobného pomeru požiadal k 31. augustu. Ako dôvody svojho odchodu uviedol znemožňovanie jeho práce zo strany rezortu vnútra a fakt, že nechce niesť zodpovednosť za politizáciu polície.