MS vo futbale 2026
Všetky správy
Ott celkovo čelil 21 bodom obžaloby.
Autor TASR
,aktualizované Viedeň 20. mája (TASR) - Rakúsky súd uznal v stredu za vinného zo zneužitia úradnej moci a špionáže bývalého hlavného inšpektora dnes už rozpusteného Spolkového úradu pre ochranu ústavy a boj proti terorizmu (BVT) Egista Otta. TASR o tom píše podľa agentúry APA.
Rozsudok ešte nie je právoplatný. Ottova obhajkyňa Anna Mairová podala ešte v súdnej sieni odvolanie a návrh na zrušenie rozsudku.
Viedenský krajinský súd rozhodol o nepodmienečnom treste odňatia slobody na štyri roky a jeden mesiac. Výslovne uviedol, že elektronicky monitorované domáce väzenie pre odsúdeného na 20 mesiacov neprichádza do úvahy.
Rozhodol aj o prepadnutí majetku vo výške 56.000 eur, čo je „minimálna hranica získaných peňažných prostriedkov“ z trestných činov. Samotný Ott po vyhlásení rozsudku pre APA povedal iba: „Bez komentára.“
Ott čelil 21 bodom obžaloby. V prípade špionáže v prospech Moskvy bez služobného poverenia opakovane vyhľadával osobné údaje mnohých osôb a prostredníctvom bývalého manažéra skrachovanej spoločnosti Wirecard Jana Marsaleka ich poskytoval ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB).
Na Marsaleka bol pre podozrenie zo sprenevery a podvodu v Nemecku vydaný zatykač. Napriek tomu v júni 2020 súkromným lietadlom cez Bielorusko utiekol do Ruska, kde s pomocou FSB začal používať falošnú identitu. V Moskve ho vypátrala spoločná investigatíva novinárov z viacerých redakcií.
V rukách FSB malo skončiť aj viacero služobných mobilov vysokopostavených úradníkov ministerstva vnútra, ktoré v roku 2017 spadli v rakúskom Tullne do vody počas výletu loďou. Kremeľ tým získal prístup k tisíckam kontaktov a ohrozilo to bezpečnosť ukrajinských a čečenských utečencov v Rakúsku.
Ott údajne odovzdal aj šifrovaný notebook obsahujúci „elektronický bezpečnostný hardvér pre bezpečnú elektronickú komunikáciu, ktorý nie je verejne známy“. Podľa obžaloby ho získala ruská FSB a potom aj Irán.
Vyšetrovatelia tiež našli dokument, ktorý údajne ako „analýzu chýb“ vypracoval po vražde gruzínskeho občana čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho v berlínskom parku Tiergarten v roku 2019. Prokurátori to nazvali „návodom na budúce hladké a úspešné atentáty na území EÚ“.
Rozsudok ešte nie je právoplatný. Ottova obhajkyňa Anna Mairová podala ešte v súdnej sieni odvolanie a návrh na zrušenie rozsudku.
Viedenský krajinský súd rozhodol o nepodmienečnom treste odňatia slobody na štyri roky a jeden mesiac. Výslovne uviedol, že elektronicky monitorované domáce väzenie pre odsúdeného na 20 mesiacov neprichádza do úvahy.
Rozhodol aj o prepadnutí majetku vo výške 56.000 eur, čo je „minimálna hranica získaných peňažných prostriedkov“ z trestných činov. Samotný Ott po vyhlásení rozsudku pre APA povedal iba: „Bez komentára.“
Ott čelil 21 bodom obžaloby. V prípade špionáže v prospech Moskvy bez služobného poverenia opakovane vyhľadával osobné údaje mnohých osôb a prostredníctvom bývalého manažéra skrachovanej spoločnosti Wirecard Jana Marsaleka ich poskytoval ruskej Federálnej bezpečnostnej službe (FSB).
Na Marsaleka bol pre podozrenie zo sprenevery a podvodu v Nemecku vydaný zatykač. Napriek tomu v júni 2020 súkromným lietadlom cez Bielorusko utiekol do Ruska, kde s pomocou FSB začal používať falošnú identitu. V Moskve ho vypátrala spoločná investigatíva novinárov z viacerých redakcií.
V rukách FSB malo skončiť aj viacero služobných mobilov vysokopostavených úradníkov ministerstva vnútra, ktoré v roku 2017 spadli v rakúskom Tullne do vody počas výletu loďou. Kremeľ tým získal prístup k tisíckam kontaktov a ohrozilo to bezpečnosť ukrajinských a čečenských utečencov v Rakúsku.
Ott údajne odovzdal aj šifrovaný notebook obsahujúci „elektronický bezpečnostný hardvér pre bezpečnú elektronickú komunikáciu, ktorý nie je verejne známy“. Podľa obžaloby ho získala ruská FSB a potom aj Irán.
Vyšetrovatelia tiež našli dokument, ktorý údajne ako „analýzu chýb“ vypracoval po vražde gruzínskeho občana čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho v berlínskom parku Tiergarten v roku 2019. Prokurátori to nazvali „návodom na budúce hladké a úspešné atentáty na území EÚ“.
