Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 8. jún 2026Meniny má Medard
< sekcia

SPU v Nitre skúma využitie rias na čistenie odpadových vôd

Na snímke rekonštrukcia budovy Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre 31. júla 2015. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Nová európska legislatíva zároveň otvára nové možnosti pre poľnohospodárov aj výrobcov biohnojív.

Nitra 8. júna (TASR) - Odborníci z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva (FZKI) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre skúmajú využitie rias na čistenie odpadových vôd a následnú výrobu biohnojív. V rámci projektu Nenuphar ako jediní na Slovensku intenzívne kultivujú riasy v objeme 6000 litrov na spracovanie odpadových vôd. Vzniknutá biomasa sa dá použiť priamo ako biohnojivo, informovala hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.

Na Slovensku sa vyrábajú priemyselné hnojivá s vysokou potrebou energie. Výroba je závislá od zemného plynu, ktorý je kľúčovou surovinou pri výrobe syntetických dusíkatých hnojív. „Európsky priemysel hnojív v súčasnosti čelí obrovskému tlaku pre ceny a dostupnosť zemného plynu. Organické alternatívy sa preto stávajú prioritou,“ povedal Ľuboš Jurík z Ústavu krajinného inžinierstva FZKI.

Odborníci ústavu tvoria a testujú novú technológiu získavania živín z odpadových vôd z mliekarenskej výroby. Odpadové vody dovážajú z mliekarní v Bánovciach nad Bebravou a Leviciach. Pri výrobe mlieka vznikajú odpadové vody, ktoré obsahujú množstvo cenných živín, najmä dusík, fosfor a vápnik. Napriek tomu ich nie je možné bez úpravy využívať na poľnohospodárske účely, pretože obsahujú množstvo organických látok, ktoré by mohli ohroziť pôdu.

Odpadové vody je potrebné najskôr spracovať v laboratórnych podmienkach a odstrániť z nich zvyšky mlieka, srvátky, tukov, bielkovín, baktérií a vírusov. Na tento účel využívajú odborníci pokročilú metódu úpravy mliekarenských vôd, ktorá kombinuje teplotnú pasterizáciu, ultrazvuk, zrážanie a centrifugáciu.

Dusík, fosfor a vápnik, ktoré zostanú vo vode po odstránení organického znečistenia, sú vynikajúcim substrátom na kultiváciu rias. „Riasy tieto živiny rýchlo absorbujú, vyčistia vodu a vzniknutá biomasa sa následne dá využiť ako organické hnojivo,“ povedal Jurík. Na efektívne čistenie odpadových mliekarenských vôd sa podľa jeho slov osvedčili zakúpené a otestované druhy sladkovodných rias.

Nová európska legislatíva zároveň otvára nové možnosti pre poľnohospodárov aj výrobcov biohnojív. Podľa pravidiel EÚ sa riasová biomasa získaná z odpadových látok považuje za organické hnojivo a môže sa používať v tekutej aj sušenej forme. Nové európske nariadenia o hnojivách prísne obmedzujú chemické hnojivá. Podporujú prechod na bezpečné a recyklované organické alternatívy.

V zmysle národnej legislatívy a nitrátovej smernice je na území Slovenska obmedzené množstvo dusíka aplikovaného vo forme hospodárskych hnojív na hodnotu 170 kilogramov na hektár za rok. „Ak farmári použijú recyklované organické hnojivá, môžu zvýšiť limit aplikácie dusíka a fosforu z hnojív na 250 kilogramov na hektár za rok. To znamená, že môžu pridať 80 kilogramov dusíka z biohnojiva. Tým môžu dosiahnuť vyššie a kvalitnejšie úrody,“ tvrdí Jurík. Toto riešenie je podľa neho prínosné najmä pre špeciálnu rastlinnú produkciu, pre ovocinárov a zeleninárov.

Odborníci FZKI vo Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Kolíňanoch využívajú biohnojivo z rias pri pestovaní zeleniny na zalievanie hrachu a cvikly. Pokus realizujú od minulého roka. Použitie biohnojiva z rias v porovnaní s anorganickým, priemyselným hnojivom preukázateľne zlepšuje úrodu a skvalitňuje štruktúru pôdy, potvrdila Chosraviová. Používanie ekologického hnojiva zároveň pomáha farmárom bojovať proti rastúcim nákladom na hnojivá v poľnohospodárstve.