Bratislava/Rím 5. decembra (TASR) - „Zdravá pôda pre zdravé mestá“ je témou tohtoročného Svetového dňa pôdy (WSD), ktorý pripadá na 5. decembra. Svetový deň pôdy odporučila Medzinárodná únia pôdnych vied (IUSS) v roku 2002. Táto organizácia pod vedením Thajského kráľovstva a v rámci globálneho partnerstva s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) spravila prvé kroky na vytvorenie globálnej platformy na zvyšovanie povedomia o pôde.

Na podnet FAO ho v roku 2013 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Svetový deň pôdy sa pripomína od roku 2014. Pôde bol venovaný už aj celý rok - OSN a FAO vyhlásili rok 2015 za Medzinárodný rok pôdy.

Cieľom tohto dňa je upriamiť pozornosť na význam pôdy pre ochranu klímy a biodiverzity, ako aj na hrozby, ktoré pre pôdu predstavujú intenzívne využívanie na poľnohospodárske účely, odlesňovanie či masívnu výstavbu.

Pôda je základom všetkého života na planéte. Reguluje hospodárenie s vodou, dodáva rastlinám a živočíchom živiny, zachytáva oxid uhličitý, filtruje vodu a sama osebe je miestom čulého života. Z pôdy pochádza viac ako 90 percent potravín. Je zdrojom surovín, bez ktorých by človek nemohol existovať, a zároveň je priestorovým zdrojom pre všetky výrobné i nevýrobné aktivity, bez ktorých by nebol možný rozvoj ľudskej civilizácie.

Kým sa vytvoria dva až tri centimetre pôdy, môže prejsť až 1000 rokov. Pôda je zdrojom 15 z 18 prirodzene sa vyskytujúcich chemických látok nevyhnutných na život rastlín.

V dôsledku klimatickej zmeny a ľudskej činnosti sa však pôda znehodnocuje, čo spôsobuje nadmerný tlak na vodné zdroje. Erózia narúša prirodzenú rovnováhu, znižuje infiltráciu vody a jej dostupnosť pre všetky formy života. Erózia tiež znižuje obsah vitamínov a živín v potravinách.

Najviac postihnutými regiónmi sú Afrika a Ázia, pričom každý rok sa na celom svete znehodnotia približne dva milióny štvorcových kilometrov pôdy. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) 60 až 70 percent pôdy v Európe nie je v dobrom stave, pričom 52 percent celosvetovej ornej pôdy sa považuje za degradovanú.

Dôvodom je erózia pôdy spôsobená vetrom a vodou, zhutňovanie a okysľovanie pôdy alebo jej kontaminácia chemickými látkami. Udržateľné postupy hospodárenia s pôdou, ako je minimálne obrábanie, striedanie plodín, pridávanie organickej hmoty a pestovanie krycích plodín zlepšujú stav pôdy - znižujú eróziu i znečistenie a zlepšujú infiltráciu aj zadržiavanie vody. Zachovávajú tiež biodiverzitu pôdy, zlepšujú jej úrodnosť a prispievajú k sekvestrácii uhlíka, čím zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy. Pôda má pre ekosystémy preto rovnaký význam ako lesy a oceány.

Ľudia si pôdu takmer vždy spájajú s vidiekom a prírodou, málokedy sa zamýšľajú nad tým, že dôležitá je aj mestská pôda. Pod asfaltom, budovami a ulicami sa nachádza pôda, ktorá - ak je priepustná a porastená vegetáciou - pomáha absorbovať dažďovú vodu, regulovať teplotu, ukladať uhlík a zlepšovať kvalitu ovzdušia.

Keď je však utesnená betónom, stráca tieto funkcie, čím sa mestá stávajú zraniteľnejšími voči povodniam, prehrievaniu a znečisteniu. Preto tento deň vyzýva všetkých, od politikov po občanov, aby prehodnotili mestské priestory od základov a budovali ekologickejšie, odolnejšie a zdravšie mestá.