Budapešť 30. novembra (TASR) - Návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v piatok v Moskve vyvolala vážne diplomatické napätie. Poľský prezident Karol Nawrocki sa s ním z tohto dôvodu odmieta stretnúť. Podľa maďarského experta na bezpečnostnú politiku Pétera Tarjányiho to pre Poliakov nie je politickou, ale historicko-morálnou otázkou. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Analytik upozornil aj na skutočnosť, že hry v pozadí okolo srbskej ropnej spoločnosti NIS s ruským spoluvlastníctvom, v ktorej sa Budapešť usiluje získať podiel, nesú vážne geopolitické riziká pre budúcnosť Balkánu. Ide totiž o to, kto bude mať v nasledujúcom desaťročí vplyv na daný región.

Server pripomína, že Nawrocki sa pre Orbánovu cestu do Moskvy odmieta stretnúť s maďarským premiérom. A to aj napriek tomu, že v čase augustovej inaugurácie poľského prezidenta šéf úradu vlády Gergely Gulyás uviedol, že Orbán s Nawrockim už nadviazal kontakt, avšak zatiaľ nebol stanovený konkrétny dátum stretnutia. Nawrockého prezidentstvo by mohlo výrazne zlepšiť vzťahy medzi oboma krajinami, konštatoval vtedy index.hu.

Tarjányi pre server uviedol, že poľský prezident sa neurazil pre to, že maďarská ropná spoločnosť MOL by chcela absorbovať ruský podiel v srbskej NIS, pretože energetika pravdepodobne Poľsko nezaujíma. Podľa neho je problémom fakt, že Orbán opäť navštívil ruského prezidenta Vladimira Putina, čo v Poľsku vyvoláva „historický reflex“, keďže to vzhľadom na okupácie, vojny a hrozby nemôže „považovať za diplomaciu“, je to pre Varšavu totiž morálna otázka.

Hoci reakcia Poliakov je pochopiteľná, ide tu o dve paralelne prebiehajú záležitosti. Kým prvou je morálna, druhá sa týka oblasti tajných služieb a geopolitiky, povedal Tarjányi. Ďalej spomenul, že NIS nie je len ropná spoločnosť, ale „vysunutá bašta Ruska na Balkáne: energia, vplyv, finančný kanál, spravodajská platforma a miesto vyvíjania politického tlaku“, takže ktokoľvek získa NIS, nezíska iba obchod, ale aj vplyv na Balkáne. Najväčšou otázkou však je, prečo by Moskva dovolila, aby sa toto odovzdalo Maďarsku v roku jeho parlamentných volieb.

Podľa názoru experta sú možné dva scenáre: Putin chce, aby Orbán zostal, pretože je jeho posledným kanálom do EÚ, alebo chce mať istotu, že dokáže prinútiť nového maďarského lídra po Orbánovi, aby prijal „prokremeľskú politiku, ktorá ide proti Západu“.

Analytik sa domnieva, že nejde o to, kto sa urazil – a to už oprávnene či nie –, ale „o budúcnosť Balkánu a manévrovací priestor Maďarska v nasledujúcich desiatich rokoch“.

Poľský prezident vyradil z programu svojej budúcotýždňovej cesty do Maďarska samostatné stretnutie s Orbánom. Urobil tak po Orbánovej návšteve Moskvy, oznámil v nedeľu riaditeľ úradu medzinárodnej politiky poľskej prezidentskej kancelárie Marcin Przydacz.

Nawrocki pocestuje do Maďarska v stredu na summit Vyšehradskej skupiny (V4) v Ostrihome, po ktorom sa mal vo štvrtok stretnúť aj s Orbánom a maďarským prezidentom Tamásom Sulyokom.

Przydacz argumentoval, že Nawrocki "sa dôsledne zasadzuje za hľadanie realistických spôsobov ukončenia vojny na Ukrajine, ktorú vyvolala Ruská federácia". Vo vyhlásení sa odvolal aj na odkaz zosnulého bývalého poľského prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý podľa neho "zdôrazňoval, že bezpečnosť Európy závisí závisí od solidarity, a to aj v oblasti energetiky".





(spravodajca TASR Ladislav Vallach)