Bratislava 29. mája (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Komáre sa môžu naučiť uprednostniť ľudí s repelentom, výskumníci objavili nový druh hlbokomorskej chobotnice a tvrdenie britských lekárov, že sociálne siete ohrozujú deti podobne ako fajčenie. TASR prináša týždňový súhrn zaujímavých udalostí a poznatkov z oblasti vedy, techniky a výskumu.

Komáre sa dokážu naučiť spájať si pach najpoužívanejšieho repelentu na svete s potravou a po „výcviku“ môžu dokonca uprednostniť štípanie ľudí, ktorí sa ním nastriekali. Vyplýva to z experimentálnej štúdie zverejnenej vo štvrtok.

Prekvapivé výsledky, ktoré vedci získali „vo veľmi špecifických laboratórnych podmienkach“, podľa hlavného autora štúdie Claudia Lazzariho „nespochybňujú účinnosť“ repelentu DEET.

Chemická zlúčenina DEET, vyvinutá v Spojených štátoch v 40. rokoch minulého storočia, pomohla zachrániť množstvo životov pred chorobami prenášanými bodavým hmyzom.

„Je to absolútny zlatý štandard medzi repelentmi, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) používa v boji proti prenosu chorôb prenášaných komármi,“ zdôraznil Lazzari pôsobiaci ako emeritný profesor Inštitútu výskumu biológie hmyzu na Univerzite v Tours vo Francúzsku.

Autor štúdie tvrdí, že je potrebné vyvíjať nové, účinnejšie a ekologickejšie repelenty, ktoré budú spôsobovať menej alergických reakcií. To si podľa neho vyžaduje, aby vedci lepšie pochopili, prečo repelenty komáre odpudzujú.

„Nevieme presne prečo,“ priznal Lazzari. Vedci sa snažia zistiť, či sú látky ako DEET pre komáre toxické, či im bránia rozpoznať pach človeka, alebo ich jednoducho odpudzujú nepríjemným zápachom.

Medzinárodný tím vedcov preto využil princíp podmieňovania známy z experimentu s Pavlovovým psom, ktorý si spojil príchod potravy so zvukovým signálom.

Komáre egyptské (Aedes aegypti), ktoré prenášajú choroby ako horúčka dengue, vírus zika, žltú zimnicu či vírus chikungunya, umiestnili vedci do sieťového boxu a ponúkli im vak s teplou ovčou krvou.

Keď vedci pridali pach repelentu DEET, komáre sa od zdroja vzďaľovali. Následne však vedci hmyz počas 20 sekúnd kŕmili teplou krvou, pričom počas posledných desiatich sekúnd uvoľňovali aj pach repelentu. Tento postup zopakovali trikrát.

Keď potom komáre vystavili len vôni repelentu, viac než 60 percent z nich sa pokúšalo poštípať tkaninu, aj keď v nej nebola krv.

V ďalšej časti experimentu jeden z vedcov nastavil komárom obe ruky - jednu „čistú“ a druhú nastriekanú repelentom DEET. Komáre podľa výsledkov jednoznačne uprednostnili ruku pokrytú repelentom.

Vedci dospeli k podobným výsledkom aj pri pokusoch s cukrom namiesto krvi. Komáre sa totiž vo voľnej prírode živia prevažne rastlinným nektárom.

Spoluautor štúdie Clément Vinauger z univerzity v americkom štáte Virgínia uviedol, že doteraz sa všeobecne predpokladalo, že repelenty fungujú výlučne na základe svojho chemického zloženia.

Nová štúdia však podľa vedcov naznačuje, že komáre nereagujú len na samotnú chemickú látku, ale aj na to, ako ju ich mozog vyhodnotí na základe predchádzajúcich skúseností.

„Ukazujeme, že mozog komára dokáže túto reakciu prepísať na základe skúsenosti,“ vysvetlil Vinauger. „To, čo sa hmyz naučil, je rovnako dôležité ako samotné pôsobenie chemickej látky. Myslím si, že ide o zásadnú zmenu pohľadu,“ dodal.

Lazzari však zároveň upozornil, že v prírode by boli potrebné „veľmi špecifické podmienky“, aby sa komáre správali rovnako ako v laboratóriu.

Výskumníci s pomocou ponorky objavili na dne oceánu pri Galapágoch doteraz neznámu chobotnicu, modrú ako oceán a veľkú nanajvýš ako golfová loptička. „Je maličká! Je modrá!“ povedala vedkyňa potom, ako zachytili azúrového hlavonožca na zábere prenášanom z ponorky.

Tím vedcov z Charles Darwin Foundation našiel nový druh chobotnice približne 1800 metrov pod hladinou mora, uvádza sa vo výskume zverejnenom v pondelok. „Hneď som vedela, že ide o niečo naozaj výnimočné,“ povedala odborníčka na chobotnice Janet Voightová, ktorú požiadali o identifikáciu zvláštneho druhu.

K dispozícii mala spočiatku len fotografie živočícha. Neskôr jej doručili aj zachovaný exemplár. Zaujal ju okamžite, lebo najbližšia známa príbuzná tohto tvaru chobotnice žije pri pobreží Uruguaja, teda v inom oceáne na opačnej strane Južnej Ameriky.

Pri novom druhu chobotnice sa zvyčajne rozreže, aby bolo možné preskúmať jednotlivé časti tela. To však neplatilo v tomto prípade. „Mali sme len jeden exemplár, takže som ho nechcela rozoberať,“ povedala Voightová.

Jej tím preto použil CT skenovanie, ktoré vytvorilo tisíce röntgenových snímok, a tie následne spojili do 3D modelu chobotnice, čím odhalili jej vnútornú stavbu. „Nie je nič lepšie ako prežiť deň pozeraním sa na niečo, čo ešte žiadny iný človek nikdy nevidel,“ uviedla vedúca röntgenového laboratória Stephanie Smithová.

Nový druh s názvom Microeledone galapagensis vyniká nielen svojou modrou farbou, ktorá je považovaná za jednu z najvzácnejších v prírode. Hlavonožec je totiž akýmsi „trpaslíkom“ z čeľade Megaleledonidae, ktorej zástupcovia bývajú zvyčajne oveľa väčší a žijú v Južnom oceáne okolo Antarktídy.

„Jej krátke, zavalité chápadlá s jediným radom prísaviek ju odlišujú od väčšiny chobotníc, ktoré poznáme,“ povedala Voightová. Aj medzi podobnými druhmi ju odlišuje sfarbenie a hladká koža na chrbte. Kým na chrbte je svetlomodrá, na spodnej strane je „silno tmavofialová“, uviedla odborníčka.

„Myslíme si, že toto sfarbenie ju pomáha chrániť. Ak chobotnica uchopí korisť, ktorá vyžaruje svetlo, môže to prilákať predátorov, ktorí by potom mohli zjesť aj ju samotnú,“ vysvetlila. „Preto chobotnica zakryje korisť svojou tmavou blanou, čím sa chráni,“ dodala.

Nie je nič nezvyčajné objaviť nové druhy chobotníc v hlbokom mori – najmä v oblastiach, ktoré boli doteraz málo preskúmané, čo je obrovská časť oceánskeho dna. Voightová vraví, že naposledy videla nový druh chobotnice v roku 2023 pri pobreží Kostariky.

Sociálne siete predstavujú pre deti podobné riziko ako fajčenie, uviedli v utorok poprední britskí lekári. Zároveň vyzvali zákonodarcov, aby riešili škody, ktoré podľa nich mladým ľuďom spôsobuje nadmerný čas strávený pred obrazovkami.

Akadémia britských spoločností odborných lekárov vo svojom stanovisku k pripravovaným opatreniam vlády o ochrane detí na internete podrobne opísala vplyv sociálnych sietí. Toto verejné pripomienkové konanie bolo uzavreté v utorok.

„Len máloktorá téma v posledných rokoch zjednotila lekárov tak výrazne ako vplyv nekontrolovaného vystavenia technológiám a digitálnym zariadeniam na zdravie detí a mladých ľudí,“ vyhlásila organizácia zastupujúca 23 lekárskych spoločností v Británii a Írsku.

Viac ako polovica zo 132 oslovených lekárov uviedla, že každý týždeň má aspoň jeden prípad poškodenia zdravia, ktorý môže súvisieť s používaním technológií a digitálnych zariadení. Viac než tretina lekárov sa s podobnými prípadmi stretáva aj niekoľkokrát týždenne.

Ujmy podľa nich zahŕňajú fyzické zranenia, napríklad po napodobňovaní extrémneho pornografického obsahu, aj psychické problémy vrátane traumatických zážitkov po sledovaní násilností na internete.

V Británii sa v súčasnosti diskutuje o možnosti obmedzenia prístupu detí k sociálnym sieťam vrátane možného zákazu pre osoby mladšie ako 16 rokov. Zvažujú sa aj časové obmedzenia používania aplikácií, večerné zákazy používania či obmedzenie prvkov, ktoré vláda označuje za návykové.

Britský zákon o online bezpečnosti už teraz nariaďuje spoločnostiam prevádzkujúcim sociálne siete povinnosť chrániť deti pred nelegálnym a škodlivým obsahom na internete. Vláda však avizuje ďalšie sprísnenie pravidiel. Odborníci sa zatiaľ nezhodujú v názore na účinnosť úplného zákazu internetu pre deti.

„Otázkou nie je, či budeme konať. Konať budeme, či už pôjde o zákaz sociálnych sietí pre mladších ako 16 rokov alebo o obmedzenie kľúčových funkcií a prvkov,“ ubezpečila britská ministerka pre technológie Liz Kendallová.