Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia

V predčasných voľbách drvivo zvíťazila strana premiéra Pašinjana

Úradujúci arménsky premiér Nikol Pašinjan (uprostred) obklopený ochrankármi reaguje po tom, ako sa stal jednoznačným víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb v Arménsku v sídle jeho strany KP v Jerevane 21. júna 2021. Foto: TASR/AP

Predčasné voľby v Arménsku boli ovplyvnené nedávnou vojnou so susedným Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu.

Jerevan 21. júna (TASR) - Strana Občianska dohoda (KP) predsedu vlády Nikolu Pašinjana sa stala jednoznačným víťazom nedeľňajších predčasných parlamentných volieb v Arménsku. Vyplýva to z výsledkov zverejnených po sčítaní hlasov vo viac ako 60 percentách okrskov, informovala agentúra AFP.

Podľa týchto údajov získala KP 57 percent hlasov. Druhá skončila s veľkým odstupom Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom, ktorá získala 19 percent hlasov.

Kočarjan však krátko po zverejnení prvých výsledkov spochybnil víťazstvo KP. Jeho aliancia vydala vyhlásenie, podľa ktorého má "stovky indícií" svedčiacich o "organizovanom a plánovanom falšovaní" hlasovania. Aliancia preto neuzná výsledok volieb dovtedy, kým nebudú tieto podozrenia preskúmané.

Predčasné voľby v Arménsku boli ovplyvnené nedávnou vojnou so susedným Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu. Po 44 dňoch bojov s viac ako 6500 obeťami na oboch stranách muselo Arménsko vlani v auguste priznať porážku a vzdať sa rozsiahlych oblastí, ktoré malo pod kontrolou od predchádzajúceho konfliktu v 90. rokoch.

Pašinjan sa dostal k moci v máji 2018 s prísľubom zosadenia skorumpovaných elít. Vojenská porážka v konflikte s Azerbajdžanom však značne poškodila jeho reputáciu a po násilných protestoch vyhlásil na jeseň predčasné voľby.

Kočarjan vyčítal Pašinjanovi nekompetentnosť a seba prezentoval ako skúseného štátnika odkazujúc na pôsobenie vo funkcii hlavy štátu v rokoch 1998 - 2008. Je tiež považovaný za priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo okolo 50 percent voličov a monitorovali ich pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), kandidoval rekordný počet 21 strán a štyroch koalícií. Väčšine z nich sa nepodarilo získať najmenej päť percent (strany), resp. sedem percent (koalície) hlasov potrebných na vstup do parlamentu.