Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Slovanské náleziská v okolí obce Bojná vedcom už desať rokov odhaľujú unikátne poznatky o komunite, ktorej rozmach mohol súvisieť s ťažbou železa a zlata v okolí Považského Inovca.
Autor TASR
Bojná 4. júla (TASR) – Vzácne slovanské náleziská v okolí obce Bojná v Topoľčianskom okrese vedcom už desať rokov odhaľujú unikátne poznatky o komunite, ktorej rozmach mohol súvisieť s ťažbou železa a zlata v okolí Považského Inovca. Jej členom sa postupne podarilo vybudovať komplex mohutných hradísk a opevnení, ktoré však napriek svojej veľkosti neodolali vojskám, ktorých pôvod archeológovia ani historici stále nepoznajú.
Bojná sa stala známa vďaka pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov súvisia s kresťanskou misiou, ale aj vďaka mohutnému hradisku Valy, ktoré je jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline. O jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní, zlatom zdobených ostrôh a ďalších predmetov, ktoré mohli zrejme nosiť iba príslušníci kniežacej vrstvy, prípadne kniežacej družiny.
Názory na osídlenie Bojnej a jej okolia z obdobia pred bádaním na hradiskách a po ich desaťročnom výskume sa podľa archeológa Karola Pietu značne zmenili. „Dnes už vieme, že v okolí Považského Inovca sa už od polovice 7. storočia usádzali slovanské komunity. To je jeden z významných poznatkov, ktoré výskum priniesol. Vieme aj, že to neboli iba roľníci, ale zrejme hlboko v horách sa už tieto prvé komunity zaoberali prospekciou kovov,“ povedal Pieta.
Ako doplnil, druhý významný poznatok, ktorý priniesli roky systematického výskumu, je ten, že najväčší rozmach mocenského strediska v Bojnej spadá do záverečného úseku veľkomoravských dejín, teda na koniec 9. storočia, približne do doby Svätoplukovej vlády. „Vieme to predovšetkým vďaka dendrochronológii, ktorá nám už dnes dokáže určiť takmer presný rok budovania monumentálneho opevnenia hradiska Valy, ktoré je úplne mimoriadnym stavebným dielom,“ vysvetlil Pieta.
Najnovšie výskumy ukazujú, že unikátny systém opevnení zostal zrejme nedokončený a staval sa iba relatívne krátky čas. Jeho úlohou bolo chrániť Nitriansko pred útokom zo západu a poskytovať útočisko pre ľudí, ktorí na tomto území dlhodobo žili. Podľa Pietu je dnes už jasné, že ani mimoriadne mohutné valy nedokázali zabrániť vpádu nepriateľských vojsk. Stopy po tvrdých bojoch a dobytí územia sú podľa archeológov jasné a aj po stáročiach dobre viditeľné. „Na Bojnej sme našli kilá šípov a všetko spálené. V slovanských chalupách stoja stále hrnce, v kúte je opretá sekera... To naznačuje, že ľudia nemali čas zbaliť sa, ale iba narýchlo vybehli,“ popísal situáciu na nálezisku Pieta.
Podľa jeho slov je jasné, že táto oblasť bola dobytá násilím, vedci však zatiaľ nevedia určiť, aké vojská skazu v Bojnej spôsobili. „Nevieme, či to boli Maďari, alebo „podarení“ Svätoplukovi synčekovia, ktorí dva roky viedli spolu vojnu a, samozrejme, do úvahy pripadajú aj Frankovia. Opevnenia boli zničené, ale to neznamená, že by tam kontinuita osídlenia nepokračovala. Historici potvrdzujú, že majetkové držby v tomto priestore pokračujú až do hlbokého stredoveku a osídlenie trvá vlastne až dodnes,“ skonštatoval Pieta.
Okrem pohnutých včasnostredovekých dejín ponúka Bojná aj množstvo poznatkov o šírení kresťanstva na našom území. Veľký rozruch spôsobili práve vzácne pozlátené plakety, ktoré mali súvisieť s kristianizáciou nášho územia pred príchodom cyrilo-metodskej misie. „Pretože ide o úplne unikátne predmety, časové určenie plakiet a ďalších artefaktov súvisiacich s kresťanstvom a liturgiou riešia odborníci z oblasti dejín umenia. Ich názory však nie sú jednoznačné. Väčšina zastáva názor, že vznikli na začiatku 9. storočia, teda pred príchodom misie, ale sú aj názory, ktoré to spochybňujú. Je tu teda viacero pohľadov a exaktné určenie ich veku už prakticky nie je možné,“ povedal Pieta.
Ako však pripomenul, samotné poznanie, že už pred príchodom svätých Cyrila a Metoda prichádzali na veľkomoravské územie kresťanské misie, nie je ničím novým ani prevratným. „Množstvo písomných správ hovorí o tom, že kresťanstvo tu už bolo dávno pred misou. Veď už v liste, v ktorom Rastislav žiada o byzantských misionárov píše, že na Veľkej Morave sú '...kňazi z Nemiec a Vlách'. V každom prípade vďaka nálezom z Bojnej vieme, že na sklonku 9. storočia už bolo kresťanstvo u nás pevne zakorenené. Svedčia o tom nálezy zbraní, súčastí odevov i bežných predmetov, na ktorých bol veľmi často zobrazený kríž,“ doplnil Pieta.
Bojná sa stala známa vďaka pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov súvisia s kresťanskou misiou, ale aj vďaka mohutnému hradisku Valy, ktoré je jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline. O jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní, zlatom zdobených ostrôh a ďalších predmetov, ktoré mohli zrejme nosiť iba príslušníci kniežacej vrstvy, prípadne kniežacej družiny.
Názory na osídlenie Bojnej a jej okolia z obdobia pred bádaním na hradiskách a po ich desaťročnom výskume sa podľa archeológa Karola Pietu značne zmenili. „Dnes už vieme, že v okolí Považského Inovca sa už od polovice 7. storočia usádzali slovanské komunity. To je jeden z významných poznatkov, ktoré výskum priniesol. Vieme aj, že to neboli iba roľníci, ale zrejme hlboko v horách sa už tieto prvé komunity zaoberali prospekciou kovov,“ povedal Pieta.
Ako doplnil, druhý významný poznatok, ktorý priniesli roky systematického výskumu, je ten, že najväčší rozmach mocenského strediska v Bojnej spadá do záverečného úseku veľkomoravských dejín, teda na koniec 9. storočia, približne do doby Svätoplukovej vlády. „Vieme to predovšetkým vďaka dendrochronológii, ktorá nám už dnes dokáže určiť takmer presný rok budovania monumentálneho opevnenia hradiska Valy, ktoré je úplne mimoriadnym stavebným dielom,“ vysvetlil Pieta.
Najnovšie výskumy ukazujú, že unikátny systém opevnení zostal zrejme nedokončený a staval sa iba relatívne krátky čas. Jeho úlohou bolo chrániť Nitriansko pred útokom zo západu a poskytovať útočisko pre ľudí, ktorí na tomto území dlhodobo žili. Podľa Pietu je dnes už jasné, že ani mimoriadne mohutné valy nedokázali zabrániť vpádu nepriateľských vojsk. Stopy po tvrdých bojoch a dobytí územia sú podľa archeológov jasné a aj po stáročiach dobre viditeľné. „Na Bojnej sme našli kilá šípov a všetko spálené. V slovanských chalupách stoja stále hrnce, v kúte je opretá sekera... To naznačuje, že ľudia nemali čas zbaliť sa, ale iba narýchlo vybehli,“ popísal situáciu na nálezisku Pieta.
Podľa jeho slov je jasné, že táto oblasť bola dobytá násilím, vedci však zatiaľ nevedia určiť, aké vojská skazu v Bojnej spôsobili. „Nevieme, či to boli Maďari, alebo „podarení“ Svätoplukovi synčekovia, ktorí dva roky viedli spolu vojnu a, samozrejme, do úvahy pripadajú aj Frankovia. Opevnenia boli zničené, ale to neznamená, že by tam kontinuita osídlenia nepokračovala. Historici potvrdzujú, že majetkové držby v tomto priestore pokračujú až do hlbokého stredoveku a osídlenie trvá vlastne až dodnes,“ skonštatoval Pieta.
Okrem pohnutých včasnostredovekých dejín ponúka Bojná aj množstvo poznatkov o šírení kresťanstva na našom území. Veľký rozruch spôsobili práve vzácne pozlátené plakety, ktoré mali súvisieť s kristianizáciou nášho územia pred príchodom cyrilo-metodskej misie. „Pretože ide o úplne unikátne predmety, časové určenie plakiet a ďalších artefaktov súvisiacich s kresťanstvom a liturgiou riešia odborníci z oblasti dejín umenia. Ich názory však nie sú jednoznačné. Väčšina zastáva názor, že vznikli na začiatku 9. storočia, teda pred príchodom misie, ale sú aj názory, ktoré to spochybňujú. Je tu teda viacero pohľadov a exaktné určenie ich veku už prakticky nie je možné,“ povedal Pieta.
Ako však pripomenul, samotné poznanie, že už pred príchodom svätých Cyrila a Metoda prichádzali na veľkomoravské územie kresťanské misie, nie je ničím novým ani prevratným. „Množstvo písomných správ hovorí o tom, že kresťanstvo tu už bolo dávno pred misou. Veď už v liste, v ktorom Rastislav žiada o byzantských misionárov píše, že na Veľkej Morave sú '...kňazi z Nemiec a Vlách'. V každom prípade vďaka nálezom z Bojnej vieme, že na sklonku 9. storočia už bolo kresťanstvo u nás pevne zakorenené. Svedčia o tom nálezy zbraní, súčastí odevov i bežných predmetov, na ktorých bol veľmi často zobrazený kríž,“ doplnil Pieta.
