Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Najvyšší objem výdavkov smeroval tradične do školstva. Vo výške takmer 50 miliónov eur predstavuje viac ako 46 percent celkových výdavkov mesta.
Autor TASR
Nitra 1. apríla (TASR) - Mesto Nitra v minulom roku hospodárilo s rozpočtovými zdrojmi vo výške 137.947.480,01 eura. Ako sa uvádza vo zverejnenom záverečnom účte Nitry za rok 2025, celkové príjmy mesta vlani presiahli sumu 132 miliónov eur a celkové výdavky boli vyše 123,5 milióna eur.
Výsledkom rozpočtového hospodárenia za uplynulý rok je tak podľa radnice zostatok zdrojov vo výške 8.465.573,98 eura. „Na tvorbu rezervného fondu pôjde 5.126 580,91 eura. Ďalších 542.972,41 eura je určených na tvorbu fondu mobility,“ konštatuje sa v záverečnom účte mesta.
Mestskú pokladňu vlani plnili predovšetkým výnosy z daní, ktoré predstavovali 46,96 percenta príjmov. „Táto skutočnosť potvrdzuje silnú väzbu rozpočtu na výnos dane z príjmov fyzických osôb a miestne dane, ktoré tvoria základ príjmovej autonómie samosprávy. Druhý najvýznamnejší podiel tvoria granty a transfery, ktoré tvorili 33,35 percenta príjmov. To odráža značnú mieru prepojenia rozpočtu mesta na zdroje zo štátneho rozpočtu a iných externých mechanizmov financovania,“ uviedla radnica.
Najvyšší objem výdavkov smeroval tradične do školstva. Vo výške takmer 50 miliónov eur predstavuje viac ako 46 percent celkových výdavkov mesta. „Významný podiel majú aj výdavky na vnútornú správu s podielom 13,45 percenta, na oblasť životného prostredia s 9,32 percenta i dopravy so 7,36 percenta. Tieto výdavky odrážajú zabezpečovanie základných samosprávnych funkcií mesta, najmä v oblasti vzdelávania, starostlivosti o verejný priestor, dopravnej infraštruktúry a sociálnej pomoci,“ skonštatoval mestský úrad.
Podľa radnice prebiehal rok 2025 v podmienkach pretrvávajúcej ekonomickej neistoty. „Fiškálne prostredie samospráv naďalej ovplyvňovali externé faktory, najmä doznievajúce dôsledky energetickej krízy, cenové výkyvy na komoditných trhoch a pretrvávajúce inflačné tlaky. Významný vplyv na príjmovú stabilitu mesta mali aj legislatívne opatrenia prijaté na úrovni štátu, predovšetkým zásahy do systému prerozdeľovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ zdôraznil magistrát.
Ako uvádza v záverečnom účte, úpravy daňových mechanizmov mali vplyv na objem podielových daní a kompenzačné nástroje nedokázali eliminovať vzniknutý výpadok príjmov samosprávy. „Na výdavkovej strane rozpočtu sa prejavil pokračujúci rast nákladov na zabezpečenie verejných služieb, najmä v oblasti mestskej hromadnej dopravy, správy a údržby verejnej infraštruktúry a investičnej činnosti. Zvýšené realizačné náklady stavebných prác a materiálov sa premietli do viacerých investičných projektov,“ pripomenul mestský úrad.
Výsledkom rozpočtového hospodárenia za uplynulý rok je tak podľa radnice zostatok zdrojov vo výške 8.465.573,98 eura. „Na tvorbu rezervného fondu pôjde 5.126 580,91 eura. Ďalších 542.972,41 eura je určených na tvorbu fondu mobility,“ konštatuje sa v záverečnom účte mesta.
Mestskú pokladňu vlani plnili predovšetkým výnosy z daní, ktoré predstavovali 46,96 percenta príjmov. „Táto skutočnosť potvrdzuje silnú väzbu rozpočtu na výnos dane z príjmov fyzických osôb a miestne dane, ktoré tvoria základ príjmovej autonómie samosprávy. Druhý najvýznamnejší podiel tvoria granty a transfery, ktoré tvorili 33,35 percenta príjmov. To odráža značnú mieru prepojenia rozpočtu mesta na zdroje zo štátneho rozpočtu a iných externých mechanizmov financovania,“ uviedla radnica.
Najvyšší objem výdavkov smeroval tradične do školstva. Vo výške takmer 50 miliónov eur predstavuje viac ako 46 percent celkových výdavkov mesta. „Významný podiel majú aj výdavky na vnútornú správu s podielom 13,45 percenta, na oblasť životného prostredia s 9,32 percenta i dopravy so 7,36 percenta. Tieto výdavky odrážajú zabezpečovanie základných samosprávnych funkcií mesta, najmä v oblasti vzdelávania, starostlivosti o verejný priestor, dopravnej infraštruktúry a sociálnej pomoci,“ skonštatoval mestský úrad.
Podľa radnice prebiehal rok 2025 v podmienkach pretrvávajúcej ekonomickej neistoty. „Fiškálne prostredie samospráv naďalej ovplyvňovali externé faktory, najmä doznievajúce dôsledky energetickej krízy, cenové výkyvy na komoditných trhoch a pretrvávajúce inflačné tlaky. Významný vplyv na príjmovú stabilitu mesta mali aj legislatívne opatrenia prijaté na úrovni štátu, predovšetkým zásahy do systému prerozdeľovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ zdôraznil magistrát.
Ako uvádza v záverečnom účte, úpravy daňových mechanizmov mali vplyv na objem podielových daní a kompenzačné nástroje nedokázali eliminovať vzniknutý výpadok príjmov samosprávy. „Na výdavkovej strane rozpočtu sa prejavil pokračujúci rast nákladov na zabezpečenie verejných služieb, najmä v oblasti mestskej hromadnej dopravy, správy a údržby verejnej infraštruktúry a investičnej činnosti. Zvýšené realizačné náklady stavebných prác a materiálov sa premietli do viacerých investičných projektov,“ pripomenul mestský úrad.
