< sekcia Nitriansky kraj

Pullmannovský vodný mlyn sa stal národnou kultúrnou pamiatkou

Ilustračné foto. Foto: TASR – Maroš Černý

Modernizácia a prestavba mlyna podľa projektov nitrianskeho staviteľa Eduarda Dombaya z roku 1935 nesúvisela len s požiarom mlyna, ale aj s masívnymi regulačnými úpravami rieky Nitry.

Nitra 29. júna (TASR) – Do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu pribudol Pullmannovský vodný mlyn, nachádzajúci sa v Nitre–Dolných Krškanoch. Mlyn so zachovaným technologickým zariadením, vodným náhonom so stavidlami a krajinu dotvárajúcou alejou bol vyhlásený v júli minulého roka za národnú kultúrnu pamiatku.

„Areál vodného mlyna svojím situovaním, architektonickým, konštrukčným, urbanistickým i krajinným riešením, zachovaným technologickým vybavením a dochovanými prvkami svojho okolia je významným dokladom architektonického, umelecko-remeselného a konštrukčného riešenia technickej stavby a jej prostredia, ktoré je zachované v podstatnej miere autenticity,“ uviedla Naďa Kirinovičová z Pamiatkového úradu SR.

Pullmannovský vodný mlyn spolu s nadväzujúcim vodným náhonom, ktorý predstavuje na svoju dobu pokrokové technické dielo, tvorí významnú ukážku vývoja mlynárskeho remesla a techniky na území juhozápadného Slovenska. Postavený bol pravdepodobne v prvej polovici 19. storočia, okolo roku 1895 bol prestavaný. Stavebným úpravám sa nevyhol ani v rokoch 1935 a 1936 v súvislosti s inštaláciou dodnes ucelene zachovaného technologického mlecieho zariadenia dodaného firmou Josefa Prokopa synové z Pardubíc.

Modernizácia a prestavba mlyna podľa projektov nitrianskeho staviteľa Eduarda Dombaya z roku 1935 nesúvisela len s požiarom mlyna, ale aj s masívnymi regulačnými úpravami rieky Nitry. Jej regulácia znamenala aj úpravu dolného toku Starej Nitry, čo viedlo v konečnom dôsledku k vytvoreniu dodnes unikátne dochovaného vodného náhonu s nadväzujúcou sústavou trojice pôvodných stavidiel, sypaných ochranných hrádzí a lipových alejí.

Výškovo dominantný štvorpodlažný mlynský objekt s technologickým zariadením a s hmotou strojovne, v ktorej sa nachádza Francisova turbína, dochovaný v ucelenom výraze priemyselnej architektúry záveru 19. storočia, sa stal integrálnou súčasťou na svoju dobu mimoriadne pokrokového, urbanisticky, architektonicky, technicky a krajinársky hodnotného súboru objektov – areálu vodného diela.