Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Súčasťou bola aj výstavka umeleckých diel z ich komornej tvorby, aj viacerých maturitných prác.
Autor TASR
,aktualizované Nitrianske Pravno 21. augusta (TASR) – Takmer 40 umeleckých kováčov, absolventov remeselníckej umeleckej strednej školy v Kremnici z celého Slovenska i zo zahraničia, sa počas tohto víkendu stretlo v Nitrianskom Pravne, na šiestom ročníku podujatia Jurčove dni. Súčasťou bola aj výstavka umeleckých diel z ich komornej tvorby, aj viacerých maturitných prác.
Stretnutie pomenovali po Benediktovi Jurčovi, svojom učiteľovi umeleckých remesiel a bývalom riaditeľovi Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva, na ktorú sa kremnická Stredná umelecko-priemyselná škola, založená ešte v roku 1966, pretransformovala. Počas jeho učiteľskej praxe, za viac ako 50 rokov, tento odbor umelecké kováčstvo vyštudovalo viac než 350 mladých ľudí.
„Som rád, že väčšina sa tomuto ťažkému, nie jednoduchému remeslu nespreneverila. Dôkazom je, že po celom Slovensku stále existuje približne 50 kováčskych dielní, ktoré majú svoje logo a uznávanú značku. Mnohí sa uchytili pri reštaurovaní historických pamiatok, kovových brán, mreži a iných súčastí zámkov hradov a iných historických budov, kde musia používať pôvodné techniky ako v minulosti. Umeleckí kováči zo Slovenska majú dobré meno aj v zahraničí. Viacerí sa uchytili a reprezentujú slovenskú školu v zahraničí, napríklad v Nemecku, Francúzsku, či USA. Napríklad bratia Peter a Pavol Štafenovci zo Žiliny. Prvý má už niekoľko rokov svoju dielňu vo Francúzsku, podieľal sa na obnove pamiatok aj vo Versailles. Sú však aj takí, ktorí pokračovali v štúdiu na Akadémii umenia v Banskej Bystrici a stali sa z nich renomovaní sochári“, pochválil sa svojimi žiakmi Jurčo.
Kováči, predvádzali svoje umenie priamo pred divákmi. Rozpálili železo v príručných vyhniach a vytvárali z neho rôzne ozdoby, kované plastiky, sochy. Stanislav Žilavý a Miroslav Juhás z Nitrianskeho Pravna so spolužiakom Karolom Kováčom, ktorý teraz žije v Třebíči, pracovali na štylizovanom olympijskom ohni. Postupne sa k nim pridali aj ďalší Cyril Mihálik z Nových Zámkov, Titus Anďal z Dediny Mládeže pri Komárne ale tiež Igor Koital so Zlatoviec a Braňo Morávek z Martina. Vytvorili dielo, ktoré po ďalšej úprave umiestnia v miestnom parku. Umeleckí kováči sa totiž dohodli, že tie artefakty, ktoré na stretnutí vytvoria, venujú obci, aby tak postupne vytvorili ojedinelú galériu tohto druhu umenia na Slovensku. Počas tohoročného stretnutia tam odhalili plastiku, ktorú v minulom roku spoločne vytvorili Jakub Cmarko, Jozef Uhrecký a Michal Kačmár a pomohli aj ostatní účastníci stretnutia. „Dali sme jej názov Sloboda. Chceli sme ňou vyjadriť slobodu tvorby a snahu umeleckých kováčov o zachovanie tohto nezvyčajne ťažkého, ale krásneho remesla, ktoré nie je obyčajným remeslom, ale poslaním,“ vysvetlil jeden z autorov Jakub Cmarko.
Stretnutie pomenovali po Benediktovi Jurčovi, svojom učiteľovi umeleckých remesiel a bývalom riaditeľovi Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva, na ktorú sa kremnická Stredná umelecko-priemyselná škola, založená ešte v roku 1966, pretransformovala. Počas jeho učiteľskej praxe, za viac ako 50 rokov, tento odbor umelecké kováčstvo vyštudovalo viac než 350 mladých ľudí.
„Som rád, že väčšina sa tomuto ťažkému, nie jednoduchému remeslu nespreneverila. Dôkazom je, že po celom Slovensku stále existuje približne 50 kováčskych dielní, ktoré majú svoje logo a uznávanú značku. Mnohí sa uchytili pri reštaurovaní historických pamiatok, kovových brán, mreži a iných súčastí zámkov hradov a iných historických budov, kde musia používať pôvodné techniky ako v minulosti. Umeleckí kováči zo Slovenska majú dobré meno aj v zahraničí. Viacerí sa uchytili a reprezentujú slovenskú školu v zahraničí, napríklad v Nemecku, Francúzsku, či USA. Napríklad bratia Peter a Pavol Štafenovci zo Žiliny. Prvý má už niekoľko rokov svoju dielňu vo Francúzsku, podieľal sa na obnove pamiatok aj vo Versailles. Sú však aj takí, ktorí pokračovali v štúdiu na Akadémii umenia v Banskej Bystrici a stali sa z nich renomovaní sochári“, pochválil sa svojimi žiakmi Jurčo.
Kováči, predvádzali svoje umenie priamo pred divákmi. Rozpálili železo v príručných vyhniach a vytvárali z neho rôzne ozdoby, kované plastiky, sochy. Stanislav Žilavý a Miroslav Juhás z Nitrianskeho Pravna so spolužiakom Karolom Kováčom, ktorý teraz žije v Třebíči, pracovali na štylizovanom olympijskom ohni. Postupne sa k nim pridali aj ďalší Cyril Mihálik z Nových Zámkov, Titus Anďal z Dediny Mládeže pri Komárne ale tiež Igor Koital so Zlatoviec a Braňo Morávek z Martina. Vytvorili dielo, ktoré po ďalšej úprave umiestnia v miestnom parku. Umeleckí kováči sa totiž dohodli, že tie artefakty, ktoré na stretnutí vytvoria, venujú obci, aby tak postupne vytvorili ojedinelú galériu tohto druhu umenia na Slovensku. Počas tohoročného stretnutia tam odhalili plastiku, ktorú v minulom roku spoločne vytvorili Jakub Cmarko, Jozef Uhrecký a Michal Kačmár a pomohli aj ostatní účastníci stretnutia. „Dali sme jej názov Sloboda. Chceli sme ňou vyjadriť slobodu tvorby a snahu umeleckých kováčov o zachovanie tohto nezvyčajne ťažkého, ale krásneho remesla, ktoré nie je obyčajným remeslom, ale poslaním,“ vysvetlil jeden z autorov Jakub Cmarko.
