< sekcia Ochotnícke divadlá

Cez prvé predstavenie Theatra Bel-Ej praskal kultúrny dom vo švíkoch

Ilustračná snímka. Foto: Kaufland

Naposledy sa divadelníci pred divákov postavili vlani počas podujatia Krokodílska vareška s rozprávkou Koza rohatá a jež.

Banská Belá 4. apríla (TASR) - Pred takmer 12 rokmi sa skupina talentovaných divadelníkov z obce Banská Belá neďaleko Banskej Štiavnice rozhodla, že nadviaže na miestnu divadelnú tradíciu a založili divadelný súbor Theatre Bel-Ej. Ochotnícke divadlo má v Banskej Belej niekoľko desaťročí starú tradíciu. "V časoch, keď v dedine postavili kultúrny dom, tu dokonca pôsobilo a nacvičovalo až päť rôznych združení," uviedla pre TASR jedna zo zakladateliek súboru, zároveň jeho vedúca a režisérka Zuzana Dobáková.

Svoje prvé predstavenie odohrali divadelníci v lete roku 2008. Kultúrny dom podľa spomienok Dobákovej praskal vo švíkoch, jednu z najpopulárnejších hier Radošinského naivného divadla Jááánošííík si prišlo pozrieť viac ako 300 ľudí. Premiéra zožala veľký úspech, a tak sa divadelníci vybrali hrať aj do okolitých obcí Ilija, Štiavnické bane a Podhorie. Ešte ten istý rok naštudoval súbor aj hru Kubo.

"Za prvou desaťročnicou je určite veľa ochotníckej práce, tisícky hodín skúšok, ale hlavne veľa zábavy a dobrého pocitu prinášať ľuďom radosť a pohodu pri divadelných predstaveniach, pretože to je prioritou nášho divadelného súboru," skonštatovala Dobáková.

V súčasnosti má Theatre Bel-Ej celkom 15 stálych členov, no v prípade potreby oslovujú aj ďalších dobrovoľníkov. Hoci ide podľa Dobákovej o "amatérov", na javisku odvádzajú neskutočné výkony, ktoré sú odmenené búrlivým potleskom. "Postupne na divadelných doskách strácajú svoju trému a okrem herectva odkrývajú aj napríklad svoj spevácky talent," poznamenala.

Repertoár týchto divadelníkov je naozaj pestrý. Podľa Dobákovej sa v ňom každoročne objaví rozprávka pre najmenších. Ide o známe tituly ako Mrázik, Popoluška, O dvanástich mesiačikoch, Polepetko, Tri prasiatka, Janko a Marienka, Janko Hraško či Snehulienka a sedem statočných kovbojov. "Ako posledná mala premiéru Perinbaba, kde sa ochotníci posunuli opäť bližšie k profesionalite. Práve pri tejto hre mali skúsenosť s nahrávacím štúdiom. Nahrávanie pesničiek bolo naozaj náročné, ale výsledok stál určite zato. Aj rozprávky mali niekoľko repríz v obci a okolí," priblížila Dobáková.

Divadelníci však nezabúdajú ani na dospelého diváka, v ich podaní si mohli pozrieť Poklad stratenej lebky či humornú scénku Čo nebolo na skle maľované, ktorú hrali pod holým nebom počas belianskej púte. Naštudovanú históriu obce preniesli zase do hry Povesť o krokodílovi, počas vianočných trhov stvárňovali Jasličky.

Dobáková doplnila, že okrem klasických divadelných predstavení sa miestni herci podieľajú aj na tvorbe tradičných obecných podujatí, ako Fašiangy, Pochovávanie basy, Stavanie mája, Medzinárodný deň detí či Výlov krokodíla. Ide o netradičné osobité podujatie, ktoré sa koná vždy na Halčianskom tajchu. Naposledy sa divadelníci pred divákov postavili vlani počas podujatia Krokodílska vareška s rozprávkou Koza rohatá a jež.

"Hoci scenáre sú väčšinou prevzaté alebo prepísané z nejakej hry, rozprávky vždy sa snažíme do nej vložiť svoje srdce a kúsok vlastného humoru. Medzi členmi je veľa talentovaných ľudí, ktorí sa snažia o vlastnú tvorbu, ale zatiaľ ešte nemajú nič pripravené na naštudovanie hry," zhodnotila režisérka, ktorá je zároveň aj kostymérkou a kulisárkou. Sama priznáva, že najťažšou prácou nie je príprava scenára, šitie kostýmov či tvorba kulís, pri ktorej jej pomáhajú aj členovia, ale stretnúť sa v tejto uponáhľanej dobe. Aj keď je aktuálne divadelný súbor menej aktívny, verí, že nájde inšpiráciu a čoskoro sa pustí do skúšania ďalšieho divadelného predstavenia.