Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Paríž 10. augusta (TASR) — Západná Európa zaznamenala v roku 2026 najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Uviedla to v pondelok podľa agentúry AFP Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).
Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Prvé dva mesiace tohtoročného leta sa niesli v znamení po sebe idúcich vĺn horúčav, teplotných rekordov a výrazného nedostatku zrážok. Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 2022. Je to o 2,79 stupňa Celzia viac ako dlhodobý júnový priemer v období rokov 1991 - 2020.
Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia, takže išlo o jedenásty najteplejší siedmy mesiac roka od začiatku meraní. V globálnom meradle bol – spolu s rokom 2024 – druhým najteplejším s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Rekordným zostáva júl 2023 s priemernou teplotou 16,95 stupňa Celzia.
Úroveň pôdnej vlhkosti bola v júli 2026 výrazne nižšia než v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo posledné veľké sucho. „Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje extrémne horúčavy a ako sa horúčavy a sucho navzájom posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) , ktoré službu Copernicus prevádzkuje.
Veľké sucho postihlo v júli Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Britániu, Írsko a časť Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, pričom obzvlášť postihnuté boli Seina, Rýn a Dunaj.
Mimoriadne teplé a suché počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre požiare. Hasiči vo Francúzsku a Španielsku bojovali s najhoršími požiarmi v novodobých dejinách, no ničivé požiare zasiahli i ďalšie európske krajiny, ako aj severozápad USA a Kanadu.
Podľa C3S boli povrchové vody svetových oceánov v júli druhý mesiac po sebe rekordne teplé. Priemerná globálna teplota morskej hladiny bola 20,96 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord 20,89 stupňa z roku 2023. Mimoriadne teplé sú časti Stredozemného mora a Atlantického oceánu, pričom hlavným faktorom je pravdepodobne silnejúci jav El Nio, ktorý sa formuje v Tichom oceáne a môže ovplyvniť počasie po celom svete.
Oceány absorbujú väčšinu prebytočného tepla spôsobeného emisiami CO2 a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy. Vyššie teploty morí môžu viesť k silnejším búrkam, extrémnym zrážkam či blednutiu koralov.
Británia prekonala ročný rekord v počte dní nad 30°C, blíži sa nová vlna horúčav
Veľká Británia prekonala rekord v počte dní, počas ktorých bola v priebehu jedného roka nameraná teplota 30 stupňov Celzia alebo viac. K 9. augustu už meteorológovia zaznamenali 35 takýchto dní, čím bol prekonaný doterajší rekord 34 dní z roku 1995. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy televízie Sky News.
Zatiaľ čo Británia sa v tomto týždni pripravuje na piatu vlnu horúčav, v juhovýchodnom Anglicku teploty v nedeľu opäť prekročili hranicu 30 stupňov. V pondelok sa mierne ochladí, no už vo štvrtok môžu teploty v regióne East Anglia a na juhovýchode krajiny dosiahnuť až 36 stupňov. Ak sa tak stane, v Británii to bude už štvrtý mesiac po sebe s teplotami 35 a viac stupňov.
Kým časti Anglicka a Walesu zápasia so suchom, severozápadné Škótsko zaznamenalo za posledných 48 hodín (v piatok a sobotu) viac než 100 milimetrov zrážok.
Toto leto je v Británii typické extrémnymi výkyvmi počasia. Dve vlny horúčav v máji a júni podľa úradov prispeli k viac než 2800 nadmerným úmrtiam. Najvyššia teplota roka – 38 stupňov – bola nameraná 28. júna v obci Lingwood v grófstve Norfolk.
Ďalšie dve vlny horúčav v júli, ktorý bol v Anglicku a Walese najsuchší od začiatku meraní, prehĺbili sucho a zvýšili riziko požiarov. Devätnásť anglických grófstiev zaznamenalo v júli do jedného milimetra zrážok, pričom v polovici Anglicka a na celom území Walesu bol vyhlásený stav sucha.
V posledných týždňoch vypukli rozsiahle požiare v grófstve Suffolk, na ostrove Isle of Wight, v južnom Walese a v národnom parku Cairngorms v Škótsku.
Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Prvé dva mesiace tohtoročného leta sa niesli v znamení po sebe idúcich vĺn horúčav, teplotných rekordov a výrazného nedostatku zrážok. Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 2022. Je to o 2,79 stupňa Celzia viac ako dlhodobý júnový priemer v období rokov 1991 - 2020.
Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia, takže išlo o jedenásty najteplejší siedmy mesiac roka od začiatku meraní. V globálnom meradle bol – spolu s rokom 2024 – druhým najteplejším s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Rekordným zostáva júl 2023 s priemernou teplotou 16,95 stupňa Celzia.
Úroveň pôdnej vlhkosti bola v júli 2026 výrazne nižšia než v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo posledné veľké sucho. „Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje extrémne horúčavy a ako sa horúčavy a sucho navzájom posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) , ktoré službu Copernicus prevádzkuje.
Veľké sucho postihlo v júli Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Britániu, Írsko a časť Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, pričom obzvlášť postihnuté boli Seina, Rýn a Dunaj.
Mimoriadne teplé a suché počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre požiare. Hasiči vo Francúzsku a Španielsku bojovali s najhoršími požiarmi v novodobých dejinách, no ničivé požiare zasiahli i ďalšie európske krajiny, ako aj severozápad USA a Kanadu.
Podľa C3S boli povrchové vody svetových oceánov v júli druhý mesiac po sebe rekordne teplé. Priemerná globálna teplota morskej hladiny bola 20,96 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord 20,89 stupňa z roku 2023. Mimoriadne teplé sú časti Stredozemného mora a Atlantického oceánu, pričom hlavným faktorom je pravdepodobne silnejúci jav El Nio, ktorý sa formuje v Tichom oceáne a môže ovplyvniť počasie po celom svete.
Oceány absorbujú väčšinu prebytočného tepla spôsobeného emisiami CO2 a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy. Vyššie teploty morí môžu viesť k silnejším búrkam, extrémnym zrážkam či blednutiu koralov.
Británia prekonala ročný rekord v počte dní nad 30°C, blíži sa nová vlna horúčav
Veľká Británia prekonala rekord v počte dní, počas ktorých bola v priebehu jedného roka nameraná teplota 30 stupňov Celzia alebo viac. K 9. augustu už meteorológovia zaznamenali 35 takýchto dní, čím bol prekonaný doterajší rekord 34 dní z roku 1995. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy televízie Sky News.
Zatiaľ čo Británia sa v tomto týždni pripravuje na piatu vlnu horúčav, v juhovýchodnom Anglicku teploty v nedeľu opäť prekročili hranicu 30 stupňov. V pondelok sa mierne ochladí, no už vo štvrtok môžu teploty v regióne East Anglia a na juhovýchode krajiny dosiahnuť až 36 stupňov. Ak sa tak stane, v Británii to bude už štvrtý mesiac po sebe s teplotami 35 a viac stupňov.
Kým časti Anglicka a Walesu zápasia so suchom, severozápadné Škótsko zaznamenalo za posledných 48 hodín (v piatok a sobotu) viac než 100 milimetrov zrážok.
Toto leto je v Británii typické extrémnymi výkyvmi počasia. Dve vlny horúčav v máji a júni podľa úradov prispeli k viac než 2800 nadmerným úmrtiam. Najvyššia teplota roka – 38 stupňov – bola nameraná 28. júna v obci Lingwood v grófstve Norfolk.
Ďalšie dve vlny horúčav v júli, ktorý bol v Anglicku a Walese najsuchší od začiatku meraní, prehĺbili sucho a zvýšili riziko požiarov. Devätnásť anglických grófstiev zaznamenalo v júli do jedného milimetra zrážok, pričom v polovici Anglicka a na celom území Walesu bol vyhlásený stav sucha.
V posledných týždňoch vypukli rozsiahle požiare v grófstve Suffolk, na ostrove Isle of Wight, v južnom Walese a v národnom parku Cairngorms v Škótsku.
