MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Vysokú nasýtenosť vzduchu vodnou parou pociťujeme aj ako dusno. Na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v sobotu 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent.
Autor TASR
Bratislava 8. augusta (TASR) - Počasie so zrážkami a prechodným ochladením, ktoré priniesol prvý augustový týždeň, nie je v našej oblasti ničím mimoriadnym. Počas leta môžu občasné tlakové níže priniesť veľmi intenzívne zrážky, keďže vzduch pri vyššej teplote obsahuje v stave nasýtenia viac vodnej pary. Pre TASR to uviedol klimatológ Milan Lapin.
"Všeobecne platí, že vzduch teplejší o jeden stupeň Celzia môže obsahovať o šesť percent viac vodnej pary. Čím viac vodnej pary vzduch obsahuje, tým viac sa jej skondenzuje v zrážkach, ktoré potom môžu byť veľmi výdatné, a môžu spôsobiť dokonca aj povodne," povedal pre TASR Lapin.
Vysokú nasýtenosť vzduchu vodnou parou pociťujeme aj ako dusno. Na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v sobotu 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent a tlak vodnej pary vyše 24 hektopascalov (hPa), v Kamenici nad Cirochou popoludní krátkodobo až vyše 33 hPa. "To sú hodnoty, na ktoré sú zvyknutí obyvatelia rovníkovej Ázie, no pre našich obyvateľov znamenajú značnú záťaž," dodal klimatológ.
Ako tiež uviedol na základe údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), tlaková níž, ktorá prechádzala v minulých dňoch cez Slovensko zo Stredomoria na sever, priniesla na asi desiatich staniciach na našom území denné úhrny zrážok 100 milimetrov a viac. Priemerný úhrn zrážok na Slovensku za tri dni z asi 430 automatických staníc SHMÚ dosiahol približne 51 milimetrov, čo predstavuje dve tretiny z celomesačného normálu z rokov 1901 až 1990.
Podľa klimatológa podobné cyklonálne situácie (situácie, keď počasie ovplyvňuje tlaková níž) sa vyskytli napríklad počas leta v roku 2010 alebo v roku 2002, keď boli záplavy v Českej republike a konkrétne aj v Prahe, kde bolo zatopené metro. Pod vodou sa ocitla aj časť Devína v Bratislave. Opakujúce sa povodne napokon viedli v minulosti k budovaniu vodných diel na Slovensku, napríklad Vážskej kaskády či Vodného diela Gabčíkovo. V týchto dňoch postihli záplavy neďaleké Slovinsko, časť Rakúska aj niektoré oblasti Chorvátska.
Ľudia podľa Lapina hodnotia počasie najmä na základe jeho prejavov v mieste svojho bydliska a skôr na základe krátkodobej pamäti. Napríklad v porovnaní s minulým extrémne suchým letom je v tomto roku viac zrážok. Aj tohtoročný júl sa však skončil štatisticky ako nadpriemerne teplý.
"V Hurbanove mal predbežne priemer teploty vzduchu 23,6 stupňa Celzia, čo je o 3,3 stupňa viac ako dlhodobý priemer z rokov 1901 až 2000 alebo tiež o 3,4 stupňa viac než priemer obdobia 1961 až 1990 a len o 1,6 stupňa viac ako dlhodobý priemer 1991 až 2020. V Hurbanove to bol piaty najteplejší júl od začiatku pozorovaní v roku 1871, no pred rokom 1994 by bol výrazne najteplejší," informoval Lapin.
Po súčasnom prechodnom ochladení by sa mali vrátiť dni s dennými maximami nad 25 stupňov Celzia, prípadne aj tropické dni s teplotou vzduchu 30 stupňov Celzia a viac. "V dlhšom časovom horizonte ako desať dní sa počasie nedá presne predpovedať. Dá sa však predpokladať, že tohtoročné leto ako celok sa skončí teplotne nad dlhodobým priemerom. Bude výrazne teplejšie oproti dlhodobému priemeru z rokov 1961 až 1990 a mierne zrejme prevýši aj priemer z rokov 1991 až 2020," doplnili klimatológ.
"Všeobecne platí, že vzduch teplejší o jeden stupeň Celzia môže obsahovať o šesť percent viac vodnej pary. Čím viac vodnej pary vzduch obsahuje, tým viac sa jej skondenzuje v zrážkach, ktoré potom môžu byť veľmi výdatné, a môžu spôsobiť dokonca aj povodne," povedal pre TASR Lapin.
Vysokú nasýtenosť vzduchu vodnou parou pociťujeme aj ako dusno. Na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v sobotu 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent a tlak vodnej pary vyše 24 hektopascalov (hPa), v Kamenici nad Cirochou popoludní krátkodobo až vyše 33 hPa. "To sú hodnoty, na ktoré sú zvyknutí obyvatelia rovníkovej Ázie, no pre našich obyvateľov znamenajú značnú záťaž," dodal klimatológ.
Ako tiež uviedol na základe údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), tlaková níž, ktorá prechádzala v minulých dňoch cez Slovensko zo Stredomoria na sever, priniesla na asi desiatich staniciach na našom území denné úhrny zrážok 100 milimetrov a viac. Priemerný úhrn zrážok na Slovensku za tri dni z asi 430 automatických staníc SHMÚ dosiahol približne 51 milimetrov, čo predstavuje dve tretiny z celomesačného normálu z rokov 1901 až 1990.
Podľa klimatológa podobné cyklonálne situácie (situácie, keď počasie ovplyvňuje tlaková níž) sa vyskytli napríklad počas leta v roku 2010 alebo v roku 2002, keď boli záplavy v Českej republike a konkrétne aj v Prahe, kde bolo zatopené metro. Pod vodou sa ocitla aj časť Devína v Bratislave. Opakujúce sa povodne napokon viedli v minulosti k budovaniu vodných diel na Slovensku, napríklad Vážskej kaskády či Vodného diela Gabčíkovo. V týchto dňoch postihli záplavy neďaleké Slovinsko, časť Rakúska aj niektoré oblasti Chorvátska.
Ľudia podľa Lapina hodnotia počasie najmä na základe jeho prejavov v mieste svojho bydliska a skôr na základe krátkodobej pamäti. Napríklad v porovnaní s minulým extrémne suchým letom je v tomto roku viac zrážok. Aj tohtoročný júl sa však skončil štatisticky ako nadpriemerne teplý.
"V Hurbanove mal predbežne priemer teploty vzduchu 23,6 stupňa Celzia, čo je o 3,3 stupňa viac ako dlhodobý priemer z rokov 1901 až 2000 alebo tiež o 3,4 stupňa viac než priemer obdobia 1961 až 1990 a len o 1,6 stupňa viac ako dlhodobý priemer 1991 až 2020. V Hurbanove to bol piaty najteplejší júl od začiatku pozorovaní v roku 1871, no pred rokom 1994 by bol výrazne najteplejší," informoval Lapin.
Po súčasnom prechodnom ochladení by sa mali vrátiť dni s dennými maximami nad 25 stupňov Celzia, prípadne aj tropické dni s teplotou vzduchu 30 stupňov Celzia a viac. "V dlhšom časovom horizonte ako desať dní sa počasie nedá presne predpovedať. Dá sa však predpokladať, že tohtoročné leto ako celok sa skončí teplotne nad dlhodobým priemerom. Bude výrazne teplejšie oproti dlhodobému priemeru z rokov 1961 až 1990 a mierne zrejme prevýši aj priemer z rokov 1991 až 2020," doplnili klimatológ.
