Brusel 18. augusta (TASR) - Čoraz nestabilnejšie počasie v Európe sa premietne do ekonomických strát krajín EÚ. Keďže väčšina podnikov nie je poistená proti nepriazni počasia, verejné financie ponesú najväčšie bremeno, ak vlády neprijmú okamžité opatrenia. Na utorňajšiu analýzu tlačovej agentúry Reuters upozornil spravodajca TASR.

Požiare, ktoré tento rok zasiahli juhozápadnú Európu, a záplavy, ktoré v roku 2024 postihli Španielsko a Nemecko, ukazujú, ako škody spôsobené zmenou klímy kladú novú záťaž na európske financie, ktoré už musia zápasiť s vyššími výdavkami na obranu a rastúcimi nákladmi na starnúcu populáciu.

„Problém je v tom, že takéto prejavy sú čoraz častejšie,“ povedal pre Reuters vedúci oddelenia ratingov pre štáty západnej Európy v agentúre Fitch Federico Barriga-Salazar. Pripomenul, že doteraz sa prírodné katastrofy považovali skôr za nákladné jednorazové udalosti pre štátne rozpočty, a nie za pravidelné výdavky.

Zdôraznil, že ak vláda niektorého členského štátu už uplatňuje reštriktívnu fiškálnu politiku, znamená to, že sa musí uchýliť k určitým „politickým kompromisom“ a čeliť tlaku, ktorý ekonomické straty zapríčinené klímou vyvíjajú na iné výdavky.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) extrémne poveternostné a klimatické udalosti v EÚ v rokoch 1980 až 2024 spôsobili hospodárske straty vo výške približne 822 miliárd eur. Štvrtina týchto škôd vznikla len za posledné štyri roky. Barriga-Salazar upozornil na odhady, podľa ktorých povodne zo Španielska v roku 2024 - najhoršie v Európe za päť desaťročí - budú v rokoch 2024 až 2026 znamenať štátne náklady na obnovu vo výške 0,7 percenta HDP.

V EÚ je poistená iba štvrtina strát spôsobených katastrofami súvisiacimi s klímou, pričom niektoré členské krajiny majú poistné krytie menej ako 5 %. Niektorí analytici sa obávajú, že podiel poistného krytia na celkových nákladoch klesne ešte viac, keďže extrémne klimatické prejavy sa budú vyskytovať čoraz častejšie.

„Čím viac je týchto rizík, tým menej ich bude poistených. Toto je veľký problém a niektoré krajiny to bude stáť jedno až dve percentá HDP,“ opísal situáciu David Zahn zo spoločnosti Franklin Templeton, jedného z najväčších správcov aktív na svete.

Podľa analýzy nezávislého think tanku Bruegel, zatiaľ čo väčšina škôd spôsobených povodňami v roku 2021 bola v Belgicku krytá poistením, nízka úroveň poistného krytia v Nemecku viedla k tomu, že spolková vláda musela väčšinu škôd pokryť z verejných prostriedkov vo výške 30 miliárd eur.

Európska komisia (EK) by mala v nasledujúcich mesiacoch zverejniť návrhy týkajúce sa odolnosti voči zmene klímy a riadenia rizík v EÚ. Členské štáty však samy musia sústrediť pozornosť na možné riešenia.

Reuters upozornil, že Grécko, krajina, ktorej ekonomika je závislá od cestovného ruchu, je obzvlášť zraniteľné voči horúčavám a lesným požiarom. Grécka vláda preto hľadá spôsoby, ako zvýšiť poistné krytie a posilniť vodnú a energetickú infraštruktúru v obľúbených turistických oblastiach.

Portugalsko, ktoré začiatkom roka 2026 čelilo ničivým povodniam, už oznámilo plány na zavedenie povinného poistenia domácností, ktoré bude podporené štátnym fondom pre prírodné katastrofy a zemetrasenia a mechanizmom solidarity.

Možným dočasným opatrením pre niektoré krajiny by mohli byť emisie „katastrofických dlhopisov“, v rámci ktorých investori môžu získať štedré výnosy, ale môžu tiež stratiť časť alebo všetok svoj kapitál, ak dôjde k vopred definovanej udalosti ako hurikán alebo zemetrasenie.

Podľa think tanku Bruegel by všetky vlády v EÚ mali posúdiť svoje vystavenie klimatickým krízam a vypracovať komplexné plány na zníženie budúcich škôd prostredníctvom investícií do adaptácie, ako aj cezhraničného zdieľania rizík.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)