< sekcia Počasie

SHMÚ: Na Slovensku klesá množstvo podzemnej aj povrchovej vody

Ilustračné foto. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Taktiež dochádza k výraznému úbytku množstva snehu, uviedol klimatológ Jozef Pecho.

Bratislava 19. novembra (TASR) - Na Slovensku za posledných desať rokov klesá množstvo podzemnej aj povrchovej vody. Upozornili na to zástupcovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na piatkovom tlačovom brífingu pri príležitosti ukončenia hydrologického roka. Dôvodom je podľa nich kombinácia viacerých faktorov súvisiacich s klimatickými zmenami.

Ako priblížili, najmä po roku 2012 sa objavuje sucho pomerne často i v netradičných oblastiach. Ide najmä o sever a východ krajiny. Príčinu vidia najmä v dlhodobom náraste teploty vzduchu, zmene cirkulácie vzduchu a zníženom výskyte a množstve zrážok. Taktiež dochádza k výraznému úbytku množstva snehu. "Bilancia snehu je pomerne negatívna, a to sa pravdepodobne odráža v tom, že najmä na jar prichádza veľmi rýchlo sucho," uviedol klimatológ Jozef Pecho. S tým podľa neho následne súvisí chýbajúci dostatočný jarný odtok na dopĺňanie štruktúr podzemnej vody.

Nedostatok povrchovej vody na Slovensku podľa hydrologičky Zuzany Danáčovej nadväzuje na stav zrážok. "Po roku 2010, ktorý bol veľmi vodný, naozaj prichádza najmä v povrchových vodách k častejšiemu javu, že objem vody, ktorú v krajine máme, je skôr deficit," uviedla s tým, že rovnako je na tom aj podzemná voda, ktorá však reaguje na menej zrážok s väčším oneskorením.

Priemer údajov za posledných desať rokov ukázal deficity vo viacerých staniciach v porovnaní s dlhodobým ročným prietokom v rokoch 1961 až 2000. "Veľké deficity až na hranici 50 percent sú v oblasti Bielych Karpát, celkovo Karpát, teda karpatský oblúk, horná časť pohoria Nitry, ale aj oblasť Malej a Veľkej Fatry," priblížila Danáčová. V prípade podzemnej vody ide najmä o tri oblasti, a to Oravu a Kysuce, Biele Karpaty a Bukovské vrchy. Najrizikovejšou oblasťou vzhľadom na podzemnú vodu je východné Slovensko. "Tam vidíme, že sme v deficite takmer až 20 percent," uviedla.

Odborníčka na emisie Janka Szemesová poznamenala, že príčinou nepriaznivého stavu sú dôsledky zmeny klímy, ktoré vyplývajú z množstva emisií skleníkových plynov. Pripomenula, že okrem znižovania emisií je dôležité zvyšovať záchyty uhlíka v krajine, na čo slúžia najmä lesy a pôda v krajine. V tejto súvislosti upozornila na to, že ak sa nezmení hospodárenie, v budúcnosti hrozí úbytok záchytov. "Podľa scenára s aktuálnymi opatreniami, aké máme, sa nám už okolo roku 2040 dostanú záchyty na nulovú úroveň. Teda všetky emisie z ťažby budú nevykompenzované a budú zvyšovať emisnú bilanciu," dodala s tým, že záchyt uhlíka sa znižuje nielen v lesoch, ale aj v ornej pôde.