Ženeva 30. mája (TASR) - Približne štyri miliardy ľudí, teda asi polovica svetovej populácie, zažili v dôsledku ľuďmi vyvolanej klimatickej zmeny od mája 2024 do mája 2025 minimálne o jeden mesiac extrémnych horúčav navyše. Vyplýva to štúdie projektu World Weather Attribution (WWA), neziskovej organizácie Climate Central a Červeného kríža zverejnenej v piatok, píše TASR podľa piatkovej správy agentúry AP.

Vedci v štúdii skúmali, nakoľko klimatická zmena zvýšila teploty počas extrémnych horúčav, a vypočítali, o koľko je ich výskyt pravdepodobnejší. Podľa záverov sa počet dní extrémnych horúčav v takmer všetkých krajinách sveta minimálne zdvojnásobil v porovnaní s tým, ako by svet vyzeral, nebyť klimatickej zmeny.

Medzi najviac postihnuté regióny za uplynulý rok štúdia označila karibské krajiny, štáty Strednej Ázie, Južný Sudán či Maroko. Extrémnymi horúčavami najviac trpia komunity s nízkymi príjmami a zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú starší ľudia a ľudia so zdravotnými problémami.

Vlny horúčav sú tichými zabijakmi, uviedla klimatologička a jedna z autoriek správy Friederike Ottová. „Ľudia počas vlny horúčav nepadajú mŕtvi na ulici... ľudia zomierajú buď v nemocniciach, alebo v zle izolovaných domoch, a preto ich jednoducho nevidno,“ povedala Ottová.

Podľa predstaviteľa Červeného kríža Roopa Singha si ľudia všímajú, že teploty sú čoraz vyššie, ale nie vždy vedia, že je to spôsobené zmenou klímy.

Krajiny by mali podľa vedcov prijať isté opatrenia na prípravu na horúčavy, ako sú systémy monitorovania a hlásenia extrémnych teplôt, poskytovanie pohotovostných zdravotníckych služieb, chladiace prístrešky, aktualizované stavebné predpisy, presadzovanie pravidiel bezpečnosti pri práci v horúčavách a navrhovanie miest tak, aby boli voči takýmto extrémom odolnejšie.

Podľa vedcov budú vlny horúčav bez postupného vyradenia fosílnych palív silnejšie a častejšie.