Paríž 23. júna (TASR) - Za posledné desaťročia prudko vzrástol počet ľudí, ktorí sú vystavení tzv. tepelnému stresu v dôsledku klimatických zmien. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v pondelok, keď Európa čelí najnovšej vlne vysokých teplôt, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ako tepelný stres sa označuje stav, keď je ľudské telo vystavené prudko stúpajúcim teplotám, vlhkosti či iným faktorom, pričom už teplo nedokáže regulovať. Táto záťaž patrí k najčastejším príčinám úmrtí spôsobených počasím. Nová štúdia v časopise Nature Climate Change sledovala, ako sa zvýšila úroveň tepelného stresu v období od 70. rokov do roku 2024.

„Na každom kontinente sa v súčasnosti častejšie vyskytuje silný až extrémny tepelný stres,“ uviedla pre AFP hlavná autorka štúdie Rebecca Emertonová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia.

V 70. rokoch 20. storočia zažilo 16 percent svetovej populácie aspoň jeden deň extrémneho tepelného stresu, keď pocitová teplota dosahovala aspoň 46 stupňov Celzia. O päťdesiat rokov neskôr to bolo 22 percent ľudí. To je približne ďalšia miliarda ľudí v porovnaní so 70. rokmi pri zohľadnení nárastu počtu obyvateľov, uvádza sa v štúdii.

Výskum pracoval s indexom UTCI, ktorý vyjadruje pocitovú teplotu na základe vlhkosti, sily vetra, slnečného žiarenia a reakcie ľudského tela na teplo. Podľa výsledkov stúpol aj denný priemer indexu, keďže tepelný stres v dôsledku globálneho otepľovania býva častejší, závažnejší a dlhšie trvajúci.

Niektoré krajiny vrátane Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska v súčasnosti zaznamenávajú „pocitové“ teploty až o päť stupňov vyššie ako v 70. rokoch, skonštatovala Emertonová. Vo väčšine sveta stúpol aj počet tropických nocí, počas ktorých pocitová teplota neklesne pod 20 stupňov.

Štúdia sa zameriavala len na údaje do roku 2024, no aktuálne vlny horúčav v Európe naznačujú, že tento trend pokračuje.