Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 13. apríl 2024Meniny má Aleš
< sekcia Počasie

Klimatológ: Ľudstvo sa blíži ku kritickej hranici globálneho oteplenia

Na snímke ľadovce v najväčšom fjorde na svete v Scoresby Sunde v Grónsku 12. septembra 2023. Foto: TASR/AP

Oteplenie o 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu môže prísť v najbližších rokoch, pričinil sa o to aj vývoj v posledných mesiacoch.

Bratislava 13. októbra (TASR/Teraz.sk) - Kritickú hranicu globálneho otepľovania 1,5 stupňa Celzia prekročil celosvetový priemer teploty vzduchu už počas deviatich mesiacov, z toho tri mesiace boli v roku 2023 - marec, august a september. Je celkom zrejmé, že sa k nim zaradí aj tohtoročný október. Pre TASR to povedal klimatológ Milan Lapin.

"V roku 2023 sa tak globálne oteplenie priblíži hodnote 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s referenčným obdobím rokov 1851 až 1900 a v roku 2024 bude zrejme ešte teplejšie," uviedol Lapin.

Ako dodal, do roku 2100 sa predpokladá globálne otepľovanie klímy o 0,2 až 0,4 stupňa Celzia za desať rokov v závislosti od vývoja koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére Zeme, a to aj v prípade, že sa prijmú opatrenia na redukciu ich emisií. V strednej Európe bude otepľovanie klímy približne dvojnásobné.

Globálny priemer teploty vzduchu sa porovnáva s dlhodobým priemerom rokov 1851 - 1900, pretože táto perióda reprezentuje tzv. predindustriálne obdobie. V porovnaní s ním bol marec 2023 teplejší o 1,56 stupňa Celzia, august 2023 predbežne o 1,53 stupňa Celzia a september dokonca o 1,75 stupňa Celzia.

Priemerná globálna teplota na Zemi v priebehu roka 2023
Foto: climatereanalyzer.org


Priemernú odchýlku teploty nad 1,5 stupňa Celzia prekonali aj február 2016 (o 1,64 °C), marec 2016 (1,62 °C), marec 2020 (1,53 °C), február 2020 (1,53 °C), marec 2019 (1,51 °C) a január 2016 (1,51 °C).

Začalo sa to v lete

Globálna teplota na Zemi začala nadobúdať rekordné hodnoty bez prerušenia už od prvej polovice júla. September 2023 sa potom stal nielen mesiacom s dosiaľ najvyššou odchýlkou priemernej mesačnej teploty oproti predindustriálnemu obdobiu, ale zároveň aj najteplejším septembrom v histórii doterajších meraní.

"Podľa vyhodnotenia strediska Copernicus bol september 2023 rekordne teplý na celej Zemi, na severnej pologuli a tiež v Európe od začiatku systematických meraní, teda od roku 1850," doplnil Lapin, ktorý je emeritným profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Priemerná teplota na severnej pologuli v priebehu roka 2023.
Foto: climatereanalyzer.org


Rekordný bol september 2023 aj na Slovensku. Podľa operatívnych údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) to bol predbežne doteraz najteplejší september od začiatku meraní, teda od roku 1871. S priemerom 19,7 stupňa Celzia prevýšil v Hurbanove o 4,3 stupňa Celzia dlhodobý priemer rokov 1901 až 2000.

Vývoj potvrdzuje, že sa horizont oteplenia o 1,5 stupňa Celzia nad priemerom 1851 - 1900 posúva do bezprostrednej budúcnosti najbližších rokov.

Priemerné teploty septembrov v posledných dekádach - ten posledný bol výrazne teplejší oproti predchádzajúcim rokom.
Foto: TASRClimate Change Institute, University of Maine


Záväzky boli nereálne


"Keď v decembri 2015 politici na Klimatickom samite v Paríži takmer jednomyseľne schválili záväzok, že do roku 2100 sa globálne nesmie otepliť o viac ako 2,0 stupňa Celzia a urobia všetko pre to, aby sa neoteplilo o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s referenčným obdobím rokov 1851 až 1900, mnohí klimatológovia zverejnili stanovisko, že ide o nereálny sľub. Takýto názor som zastával aj ja," vysvetlil klimatológ.

Vedci podľa jeho slov vychádzali z postoja rozvojových krajín, že do roku 2060 nemôžu znižovať emisiu fosílneho oxidu uhličitého. Podiel Európskej únie bez Veľkej Británie na celosvetovej produkcii emisií je iba osem percent. Opatrné odhady klimatológov hovorili, že sa do roku 2100 globálne oteplí o približne tri stupne Celzia, aj keď sa prijmú opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov. Ak sa neprijmú žiadne, dosiahne globálne oteplenie do roku 2100 viac ako päť stupňov Celzia.

"Na tomto stanovisku zotrvávame aj teraz, pretože vidíme jasne, ako rýchlo rastie koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére Zeme," doplnil klimatológ.

„EÚ síce môže znížiť emisiu fosílneho oxidu uhličitého na nulu do roku 2060, to sa ale na spomalení globálneho oteplenia príliš neprejaví, pretože rozvojové krajiny operatívne nahradia energeticky náročnú produkciu a tým sa zvýši celosvetová emisia skleníkových plynov. Okrem toho nemáme využiteľné technológie na masívne nahradenie výroby energie bez emisie skleníkových plynov na celej Zemi. Navyše oxid uhličitý v atmosfére Zeme zotrváva od 50 do 200 rokov. Samozrejme, EÚ môže byť dobrým príkladom pre iné krajiny, no doteraz sa v žiadnej rozvinutej krajine okrem EÚ nedarí znížiť emisiu skleníkových plynov pod celosvetový priemer na jedného obyvateľa,“ vysvetlil profesor Lapin.

Trend zrýchľujúceho sa otepľovania potvrdzuje aj fakt, že všetkých osem rokov od roku 2015 bolo dosiaľ globálne najteplejších v histórii meraní, pričom prvenstvo patrí roku 2016, po ňom nasledujú roky 2020 a 2019. Nepochybne aj roky 2023 a 2024 zaujmú prvé priečky tohto rebríčka.